Najväčšia slovenská obchodná sieť COOP Jednota Slovensko netrpezlivo čaká na zastropovanie cien elektriny. Ročne platili malé obchodíky v obciach s 500 obyvateľmi za elektrinu tritisíc eur, na budúci rok by sa podľa aktuálnych ponúk vyšplhali účty k 15– až 18–tisíc eurám. „Takéto zvýšenie cien energií je pre nás ekonomicky neúnosné, viedlo by to k ohrozeniu zhruba 300 predajní,“ hovorí predseda predstavenstva COOP Jednota Slovensko Ján Bilinský.

Ako sa žije v neľahkých časoch obchodníkom? Nakúpite tovar, prirátate si maržu zohľadňujúcu vyššie náklady a je to?

Ako na ostatných aj na obchod dolieha energetická kríza. K predstave o ľahkom živote obchodníkov vedú zvýšené tržby, čo je však dôsledok inflácie, ktorá znehodnocuje peniaze, čo mení – zvyšuje – ceny tovarov. Pomery v ekonomike radikálne zmenila vojna na Ukrajine, urýchlila niektoré procesy tlmené počas pandémie a teraz je pre všetkých témou číslo jeden energetická kríza.

Možno zdražovanie zvaliť len na energie? Nie je to trochu zjednodušené?

Pokiaľ ide o obchod, rast cien odzrkadľujú drahé energie, ktoré sa doteraz prejavovali ani nie tak cez svietenie či chladenie tovarov v našich predajniach, ale ako hneď na začiatku reťazca cez vyššie nákupné ceny produktov od dodávateľov. Producenti spotrebujú oveľa viac elektriny či plynu ako my. Ponuku niektorých výrobkov, napríklad rastlinných olejov, ovplyvnila vojna na Ukrajine, ktorá zvýšila ich ceny o 80 percent. Našťastie, tento efekt sa postupne vytráca a ceny sa normalizujú. Za mimoriadne dôležité považujeme korektné obchodné vzťahy a férové obchodné podmienky od dodávateľov. Dôležité je, samozrejme, zabezpečenie dostatku tovaru na pultoch.

Obávate sa o dostatok potravín, drogistických či iných produktov?

S istotou môžem povedať, že v našich predajniach určite nebudú prázdne pulty. Ak budeme pristupovať k zmenám v sortimente, pôjde iba o optimalizáciu tovarového portfólia. Akútnym problémom, ktorý vyplýva z aktuálnej krízy, sú vyššie nákupné ceny, čo priamo vplýva na vyššie spotrebiteľské ceny a vzhľadom na klesajúcu kúpnu silu obyvateľstva oslabuje i kúpyschopnosť.

Badáte to na zmene nákupných zvyklostí spotrebiteľov?

Už počas prvej vlny pandémie ľudia obmedzovali nákup luxusnejších výrobkov. Vlani sa situácia upokojila a podiel predaných drahších tovarov sa zvyšoval. V súčasnosti je realitou pokles reálnej kúpnej sily obyvateľstva a vo výhľade ešte klesne. Spotrebitelia sú opatrní, šetria a viac sa orientujú na produkty našich privátnych značiek.

Ako vyzerá šetrnejšie nakupovanie?

Nákupy sú častejšie, v menších objemoch, ľudia starostlivo zvažujú, čo si kúpia, aby zbytočne neplytvali. Uvediem príklad. Mamička kupovala bežne 20–25 dekagramov šunky, teraz kúpi len toľko, koľko potrebuje na desiatu a radšej príde častejšie. Pred krízou stačil deň voľna navyše a mnohí nakupovali jedlo nie na tri, ale na štyri dni. Následne časť potravín skončila v koši. Tohtoročné nákupy sú určite viac prekalkulované.

Rátate so schudobnením spotrebiteľa?

Všímame si nákupnú ostražitosť a odpovedáme na ňu miernou úpravou sortimentu. Nejde o redukciu širokej škály sortimentu, ale o istú optimalizáciu ponuky, ktorá reaguje na výdavkové možnosti spotrebiteľov. Napríklad predávame jogurty od štyroch dodávateľov, dovedna ich je asi 20 druhov. Nezúžime výber na osem jogurtov, ale možno na 15 jogurtov. Určite nechceme zákazníka ukrátiť o výber. Uvidíme, ako sa bude situácia vyvíjať. Vzhľadom na rastúci trend nakupovania privátnych značiek budeme sortiment vlastnej značky dopĺňať a rozširovať.

O koľko sú privátne značky lacnejšie ako značkové firemné produkty?

Nedá sa to presne vyčísliť, usilujeme sa však o 15– až 20–percentný rozdiel. No nie pri každom výrobku je to reálne.

COOP Jednota prevádzkuje dovedna takmer 2 100 obchodov rozptýlených po celom Slovensku. Sektor gastronómie ohlasuje ukončenie mnohých prevádzok. Udržíte všetky predajne?

Hranica ekonomickej efektívnosti predajne je zhruba obec s 500 obyvateľmi. O prežití rozhodne to, koľko budeme platiť za energie. Doteraz predstavovali priemerné náklady na energie v malej predajni v obci do 500 obyvateľov zhruba 3 000 eur ročne a predajňa bola na nule. Ceny energií však vzrástli 5– až 6–krát. Účty v sume 15– až 18–tisíc eur naše vidiecke obchodíky nedokážu uniesť.

Koľko predajní je ohrozených?

Okolo 300 predajní. Ležia na okraji okresov, ale tzv. perifériu obýva 150–tisíc ľudí. Extrémne drahé energie môžu premeniť tieto územia na potravinové púšte. Ak nie EÚ, tak pevne veríme, že slovenský parlament a vláda nájdu spôsob, ako zmierniť enormné výdavky, aby sme nemuseli zatvárať malé vidiecke predajne. To určite nechceme. Na trhu sme 152 rokov. Prežili sme dve svetové vojny, rôzne krízy, ale teraz čelíme vážnemu ohrozeniu. Nemyslíme iba na vlastné prežitie, ale aj na podporu slovenskej potravinovej výroby a výrobkov.

Na akej úrovni treba zastropovať ceny, aby malé obchody na vidieku prežili?

Naše spotrebné družstvá vyrátali, že na udržanie prevádzkových jednotiek potrebujeme dostať cenu elektriny na úroveň 160 až 180 eur za jeden MW.

Ako ovplyvňuje zdražovanie predaj slovenských potravín?

Slovenské potraviny boli o čosi drahšie už pred krízou. Niektoré mliečne a mäsové výrobky sú v porovnaní s našimi susedmi drahšie aj o 10 či 15 percent. Súvisí to jednak s dotačnou podporou, ako aj s technologickou vybavenosťou, kde je investičný dlh za viac ako jednu miliardu eur. Záujem o slovenské výrobky je zjavný, cieľavedome ich podporujeme a nakupujeme od regionálnych dodávateľov. V tom budeme pokračovať. V poslednom období, keď sa spotrebitelia čoraz viac orientujú na cenu, vidno aj klesajúci podiel na obrate v slovenských maloobchodných sieťach. Nemyslím teraz COOP Jednotu, ale pokračuje ofenzíva nadnárodných obchodných reťazcov, ktoré reálne predávajú menej slovenských potravín.

Slovenskosť sa v posledných rokoch vo veľkom pestovala. Jeden z vašich konkurentov oznámil, že nie COOP Jednota, ale on je skutočným lídrom v predaji slovenských potravín. Ako to je?

Tému slovenskosti zahraničné obchodné reťazce marketingovo výdatne podporujú, čím, prirodzene, ovplyvňujú spotrebiteľské povedomie. Obchodná realita je však úplne iná, čo vedia najlepšie potvrdiť slovenskí potravinári. Systém COOP Jednota pôsobí na trhu v rámci férových pravidiel konkurenčného boja a účelové porovnávacie praktiky považujeme za neseriózne. Našej firemnej kultúre nie je vlastné sa takýmto spôsobom realizovať smerom ku konkurencii a nepovažujeme za korektné zavádzať zákazníkov. Kupovať si „slovenskosť” v manipulatívnych prieskumoch a v médiách nie je pre družstevný systém cesta. Náš marketing zodpovedá obchodnej realite, keďže dlhodobo predávame najviac slovenských potravín a na presvedčenie zákazníkov postačuje návšteva našich predajní.

Podstatné je, aby boli konkurencieschopní samotní slovenskí potravinári. Ako vyzerajú v porovnaní s najbližšími konkurentmi?

Celá slovenská ekonomika vrátane potravinárstva čaká na opatrenia zmierňujúce dosahy energetickej krízy. Otvorene treba povedať, že opatrenia v porovnaní s okolitými krajinami meškajú. Treba čo najrýchlejšie vyriešiť otázku energií, lebo nožnice medzi cenami slovenských a zahraničných výrobkov sa ešte viac roztvoria.

Môže opäť rozkvitnúť cezhraničná nákupná turistika?

Pokiaľ včas príde rozumné zastropovanie cien energií, potom situáciu zvládneme. Slovensko je súčasťou spoločného trhu, preto by mal by byť postup pri krotení vysokých cien energií spoločný. Nakupovanie v pohraničí bolo a je realitou, ožíva najmä počas Vianoc a Veľkej noci, ale naše spotrebné družstvá v pohraničných regiónoch sa držia relatívne dobre. Väčším problémom ako cezhraničný obchod je skôr ambulantný predaj potravín.

Prečo?

Pretože dehonestuje podnikateľské prostredie. Inštitúcie, ktoré by mali mať ambulantný rozvoz pod kontrolou, ho dlhodobo efektívne neriešia. Žiadali sme väčší výkon od ministerstva pôdohospodárstva, Štátnej veterinárnej a potravinovej správy, hygienikov aj Finančnej správy, veď tu ide nielen o zdravie a bezpečnosť obyvateľstva, ale aj o veľký daňový únik. Ambulantný rozvoz si však žije svojím životom.

Koľko ambulantných „obchodníkov“ operuje na Slovensku?

Neviem, či to vie niekto spočítať. Sú reálne prítomní na trhu. Postavia sa pred našu predajňu, v miestnom rozhlase vyhlásia, príďte si nakúpiť zeleninu, mäso hovädzie i bravčové. To, že ide o sivú ekonomiku so všetkými dôsledkami, nikomu zrejme neprekáža.

Nemajú to obecné úrady hlásiť štátnemu potravinovému dozoru?

Áno, ale v mnohých prípadoch to nie je samozrejmosť.

Aká je vízia obchodu do budúcnosti, nad ktorou visí množstvo chmár?

Stále spokojný zákazník je najvyššou uznávanou hodnotou celého systému COOP Jednota a tomu podriaďujeme všetky naše ciele, poslanie a nástroje. Kľúčová je dostupnosť a cenová výhodnosť tovarov. V žiadnom prípade nemožno preniesť všetky náklady súvisiace so zvyšovaním cien vstupov na spotrebiteľa. Spotrebiteľské ceny musia zostať na úrovni, ktorá bude pre zákazníka akceptovateľná. Veríme, že vláda SR zasiahne a obchod, ako aj ostatné súčasti národného hospodárstva túto krízovú situáciu zvládnu. Určite by veci pomohlo, keby bol obchod po pandémii aj v týchto časoch zaradený medzi subjekty kritickej infraštruktúry.

Ján Bilinský

Je generálnym riaditeľom spoločnosti Coop Jednota Slovensko, spotrebné družstvo od roku 2017. Predtým desať rokov pracoval na pozícii vrchného riaditeľa sekcie obchodu. Jeho profesionálna kariéra je úzko spätá s manažmentom, obchodom, logistikou a spotrebnými družstvami. Študoval na Vysokej škole ekonomickej v Bratislave, študijný odbor ekonomika vnútorného obchodu. Je členom Predstavenstva Coop Jednota Slovensko, spotrebné družstvo.

Foto: Archív spoločnosti COOP Jednota. „O prežití rozhodne to, koľko budeme platiť za energie. Doteraz predstavovali priemerné náklady na energie v malej predajni v obci do 500 obyvateľov zhruba 3 000 eur ročne a predajňa bola na nule,“ vraví Ján Bilinský.

Zdroj: [21.10.2022; Pravda; Ekonomika; s. 8,9; Jozef Sedlák]