BRATISLAVA - Kto z koho. Už niekoľko týždňov sa skloňuje možné zníženie DPH na potraviny, čo by malo pomôcť s nákladmi ľuďom, ktorí sú obeťou vysokých cien. Obchodné reťazce tvrdia, že zníženie DPH by poctivo premietli do konečných cien výrobkov, zatiaľ čo analytici Národnej banky Slovenska (NBS) hovoria, že by k tomu určite nedošlo pri drahších a čerstvých potravinách. Existuje možnosť, že sa Slovensko v tejto oblasti vydá cestou Poľska či Maďarska, ktoré s nižšou DPH na potraviny začali?

Analýza expertov NBS hovorí jasným jazykom. Ak by aj štát pristúpil k znižovaniu DPH na potraviny, nemalo by to taký efekt na ceny potravín, ako by sme si predstavovali. K zníženiu DPH aj z týchto dôvodov zatiaľ Slovensko odmieta pristúpiť, zatiaľ čo niektoré susedné štáty, menovite najmä Maďarsko a Poľsko, sa vydali práve touto cestou. Hlasy za kompenzovanie zvyšujúcich sa cien energií zníženou DPH sa čoraz častejšie ozývajú aj u nás, podľa analýzy NBS by to však nebol najlepší nápad. Zrušenie či zníženie sadzby DPH sa totiž podľa nej nemusí v plnej miere preniesť do konečných cien v obchodoch. „Celkový priemerný prenos zníženia DPH do cien, pre tovary zahrnuté do legislatívnej zmeny, odhadujeme na 80 %,“ uvádza sa v správe, ktorá analyzovala, ako reťazce znižovali ceny potravín, keď im na ne zákonodarcovia znížili DPH v roku 2020.

Ceny drahšieho a čerstvého tovaru často podľa analytikov reagujú na pokles len mierne alebo vôbec. Znížené ceny po znížení DPH predpokladajú pri lacných a trvanlivých produktoch, ako sú múka, cukor či ryža. Pri čerstvých produktoch by to bolo polovičné a pri prémiových by to podľa nich bolo zanedbateľné. Prečo je to tak? V skratke preto, že by si reťazce pretavili nižšiu DPH do svojich ziskov. „Čím menšia je zisková marža, tým väčšiu motiváciu má maloobchod nahradiť výpadok z daňovej úľavy,“ konštatujú analytici NBS. Rovnaký názor má Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK), ktorá sa opiera o vlastnú analýzu znižovania DPH na ceny potravín v roku 2016. Zníženie DPH na potraviny je podľa hovorkyne SPPK Jany Holéciovej „sociálnym opatrením pre obchodné reťazce, a nie pre obyvateľov“.

Nákupná turistika

Niečo iné však hovoria samotní predajcovia, ktorí sú pripravení za nižšiu DPH naďalej bojovať. Podľa Zväzu obchodu predajcovia v pohraničných oblastiach už teraz evidujú pokles nákupov v rozmedzí od 5 do 30 percent.

Podľa predsedu Slovenskej aliancie moderného obchodu (SAMO) Martina Krajčoviča navyše nie je pravda, že by obchodníci nedostatočne premietali zníženie DPH do cien potravín. „Na Slovensku sa v poslednej dekáde dvakrát upravovala DPH a obchodníci ju vždy aj korektne premietli do cien. Pri prvom znižovaní prebiehala kontrola zo štátnej aj spotrebiteľskej úrovne, obe skonštatovali férový prístup obchodníkov. Prenesenie zníženia DPH však neznamená zmrazenie cien a očakávame, že NBS sa bude bližšie zaoberať aj nákladovou stránkou,“ uvádza šéf SAMO, ktorá združuje mnohé z najväčších obchodných reťazcov na Slovensku.

Krajčovič pripomína, že do konečných cien potravín sa premietajú popri výške DPH aj iné faktory vrátane nákladov na energie a pohonné hmoty či nového Zákonníka práce, ktorý výrazne zvýšil nielen minimálnu mzdu, ale skokovo zvýšil príplatky za prácu cez sviatok a víkendy. „Aj dnes veľmi otvorene hovoríme, že zníženie DPH pomôže stlačiť inflačnú brzdu, ale nezastaví ju úplne. Náklady budú neustále rásť nielen obchodníkom, ale najmä dodávateľom, čiže poľnohospodárom a potravinárom,“ dodáva Krajčovič. „To, čo nám v analýze NBS chýba najviac, je, o aké príjmy príde štát cez nákupnú turistiku,“ vystríha. „Predchádzajúce zníženie DPH sme v plnej miere premietli do cien. Treba si pritom uvedomiť, že zníženie DPH o napr. 10 % neznamená zníženie cien produktov presne o 10 %,“ hovorí pre Nový Čas aj Marek Koštrna z Terna.

Vláda neuvažuje

V Maďarsku platia regulované ceny šiestich konkrétnych potravín vrátane múky či mlieka. V Poľsku sa od februára na pol roka znížila DPH na pohonné hmoty a DPH na potraviny spadla na nulu. Slovenská vláda však takéto opatrenia zatiaľ nepovažuje za užitočné. Podľa ministra pôdohospodárstva Samuela Vlčana by zníženie DPH vytvorilo obrovskú dieru v rozpočte. „V tomto paradoxne máme zhodu aj s opozíciou. Iste si pamätáte na výroky Roberta Fica, kde sám hovoril, že keď znížite DPH, že z toho majú benefit obchodníci vo svojich maržiach a nie občania. Takže predpokladám, že toto by nemalo ani podporu v parlamente,“ vyjadril sa aj premiér Heger v rádiu Expres.

Aké výhrady má NBS

Zrušenie alebo zníženie DPH sa nemusí v plnej miere pretaviť do konečných cien daných potravín či služieb.

Pri trvanlivých potravinách a pri lacnejších výrobkoch sa môže preniesť do cien úplne, ale do cien drahšieho alebo čerstvého tovaru sa prenáša len mierne alebo vôbec.

Celkový priemerný prenos zníženia DPH do cien analytici odhadujú na 80 %.

Analytici si všímali ceny po znížení DPH na vybrané potraviny v januári 2020.

Aktuálne je rast cien vstupov oveľa vyšší, čo môže vyvolávať tlak na marže predajcov a ich zníženú ochotu premietať prípadné zníženie DPH do zníženia cien potravín.

Aj reťazce si uvedomujú zodpovednosť

Martin HALÁS, Inštitút pre výskum sociálno-ekonomických rizík

- V súvislosti s nárastom cien by bolo naozaj vhodné, aby sa znižovala DPH. Už aj dnes fungujú v rámci DPH na Slovensku určité komodity, ktoré sú úplne oslobodené od DPH, napríklad krvné testy. Myslím si, že v tejto vyhrotenej situácii by reťazce a retail išli samy proti sebe, ak by v prípade zníženia DPH s tou koncovou cenou nič neurobili. Aj tie si uvedomujú svoju spoločenskú zodpovednosť a už aj v minulosti nám ukázali, že sú v tomto poctivé do tej miery, že by to premietli do cien. Či by to premietnutie bolo stopercentné, alebo nie, v každom prípade si myslím, že pre konečného spotrebiteľa by to na konci dňa bolo výhodné.

Čo požadujú obchodníci

Rovnakú požiadavku má aj Slovenská aliancia moderného obchodu, ktorá zastrešuje reťazce ako Kaufland, Lidl, Billa či Tesco.

Pokles DPH sa môže minúť účinku

Matej HORŇÁK, analytik Slovenskej sporiteľne

- V zásade sa stotožňujeme s tým, že plošné zníženie DPH na potraviny nie je riešením a môže sa minúť účinku. Tento nástroj je relatívne drahý a relatívne málo cielený, keďže nie každý takúto úľavu potrebuje - a tá sa ani nemusí úplne premietnuť do ceny. V prostredí rastúcich cien a zvýšených nákladov na život je z nášho pohľadu riešením adresná pomoc najohrozenejším skupinám obyvateľov, pre ktorých sú tieto rasty cien citeľné, keďže položky ako energie či potraviny tvoria významnú časť ich rodinného rozpočtu. Takáto pomoc by bola cielená, menej nákladná a aj rýchla, keďže štát už má funkčné nástroje na jej poskytnutie. Nákupná turistika, ktorá sa podľa našich interných dát rozbehla najmä v Rakúsku a Poľsku, je, samozrejme, negatívnou správou aj pre príjmy štátneho rozpočtu cez spotrebné dane, avšak kvantifikovať, či je pre štátny rozpočet väčšou stratou plošné zníženie DPH, alebo nákupná turistika, je veľmi náročné.

Ktoré potraviny už majú 10 % DPH

- od roku 2016

mäso z hovädziny, bravčoviny či živé ryby a rybie filé

mlieko a smotana

maslo

čerstvý chlieb

- od roku 2020

syry, tvaroh, bryndza

prírodný med

zemiaky

rajčiaky, cibuľa, cesnak, pór

kapusta, uhorky, strukoviny

jablká, hrušky

ovocné a zeleninové šťavy

Zdroj: [09.02.2022; Nový Čas; Téma dňa; s. 2,3; ta]

Foto_zdroj: guvernér NBS Peter Kažimír; Zdroj: anc