Potraviny v čase pandémie

Peter Bielik, moderátor: „Pokračujeme v Téme dňa. Zatiaľ čo Hana Džurná sa včera pozrela na dôsledky, ktoré môže mať koronavírus na hospodárstvo, priemysel, prípadne malých a stredných podnikateľov, my sa s odborníkmi naslovovzatými pozrieme na to, aký môže mať koronavírus dopad na naše pôdohospodárstvo a potravinárstvo. Som veľmi rád, že môžem privítať Jozefa Bíreša, ústredného riaditeľa Štátnej veterinárnej a potravinovej správy, dobrý večer.“

Jozef Bíreš, ústredný riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy: „Dobrý večer prajem.“

Peter Bielik: „Martina Katriaka, prezidenta Zväzu obchodu Slovenskej republiky, dobrý večer.“

Peter Bielik: „A last, but not least Emil Macho, prezident SPPK, vitajte u nás.“

Emil Macho, prezident SPPK: „Dobrý večer, ďakujem za pozvanie.“

Peter Bielik: „To sa, to je obsadenie tu v štúdiu televízie TA3. No a druhým dezignovaným ministrom, ktorého vám dnes večer, dámy a páni, môžeme predstaviť, je pán Ján Mičovský v pozícii dezignovaného ministra pôdohospodárstva, dobrý večer aj vám.“

Ján Mičovský, dezignovaný minister pôdohospodárstva SR (OĽaNO)(telefonát): „Dobrý večer, pozdravujem pánov v štúdiu aj všetkých divákov vašej televízie.“

Peter Bielik: „Veľmi pekne ďakujeme. Pán Macho, vy tvrdíte, že potravín na Slovensku je dostatok. Povedali ste aj to, že zatiaľ sa nezatvára žiadna potravinárska fabrika na Slovensku. To sú určite dobré správy. S čím to súvisí? S tým, že máme skôr žatvu, alebo sme dobre zásobení?“

Emil Macho: „Momentálne to súvisí s takými dvomi faktormi. Prvý faktor, že stále funguje ako-tak logistika v rámci Európskej únie. To znamená, nie je obmedzená, nie je obmedzená kamiónová doprava a voľný pohyb tovaru v rámci Európskej únie, to je prvý faktor. A druhý faktor je, že dobre funguje slovenský potravinársky a pôdohospodársky priemysel. Myslím si, že ľudia na vidieku sa zomkli, ukazujú, že pôdohospodárstvo a potravinárstvo je plnohodnotnou a jednou z najdôležitejších súčastí národného hospodárstva.“

Peter Bielik: „A tá žatva skoršia?“

Emil Macho: „Skoršia žatva na to nemá, nemá nejaký, nijaký vplyv, minuloročná skoršia žatva. A kvôli tomu, že komodity, ktoré pestujeme na Slovensku, sú všeobecne obchodované komodity a tých je, dá sa povedať, v rámci Európy, tých hrubých komodít, dostatok, to nemá zásadný vplyv na to, prečo je dnes dostatok potravín na pultoch obchodných reťazcov.“

Peter Bielik: „Aj tá tohtoročná, myslím, sa začala asi o dva týždne, o dva a pol týždňa skôr.“

Emil Macho: „Myslím si, že áno, ale to je, to je možno nejaký taký výkyv možno v rámci nejakej strednej Európy. A to v pôdohospodárstve musíme počítať s tým, že každý rok je žatva jeden – dva týždne, ale toto nemá zásadný vplyv na to, prečo máme dostatok potravín na Slovensku.“

Peter Bielik: „Tak určite to súvisí teraz aj s tým, že sadenie a všetky tieto ostatné činnosti pôdohospodárske vplyvom teplejšej zimy sú pomerne jednoduchšie. Uvidíme, čo to teda urobí s celkovými výnosmi. Pán Bíreš, tu sú otázky opäť praktického charakteru. Keď sa pozrieme na pôdohospodárstvo a celý ten reťazec, ako sa potraviny dostanú z poľa až na naše stoly, môže tam niekde vzniknúť situácia, že by prostredníctvom tých potravín, živých zvierat alebo mäsa zo zvierat sa preniesla táto nákaza opäť k nám?“

Jozef Bíreš: „Áno, je to jeden z možných faktorov, i keď pri koronavírusovej infekcii sa hovorí, že to je kvapôčková, teda vzduchová nákaza, teda týmto smerom sa najviac alebo spôsobom prenáša, ale samotná potravina, pokiaľ sa vyrába v kontaminovanom prostredí, to znamená, že je personál už, poviem, že nakazený koronavírusovou infekciou, môže to byť zdroj nákazy takisto. Čiže preto je aj na Slovensku momentálne zvýšený dohľad nad potravinami a hlavne hygienický dozor, hygienické štandardy, pretože, naozaj, tie potraviny, pokiaľ by neboli zdravotne bezpečné, mohli by byť jedným z článkov, ako sa táto nákaza môže šíriť aj týmto spôsobom. Takže naozaj, teraz je priestor na vysoké hygienické štandardy, dezinfekcia, a teda hlavne ľudia, ktorí vyrábajú a spracovávajú potraviny. A ja sa im naozaj aj z tohto miesta chcem poďakovať, pretože je to skupina ľudí, ktorá je vystavená najväčšiemu riziku, či to je pri výrobe, pri spracovaní potravín, ale hlavne na obchodnej sieti, kde denne sa stovky zákazníkov stretne, čiže tam je naozaj možnosť vysokej kontaminácie. A na druhej strane chcem zas aj mojich ľudí, teda zo Štátnej veterinárnej a potravinovej správy, pochváliť a poďakovať im, že naozaj sú vystavení riziku práve pri kontrole potravín v súčasnosti.“

Peter Bielik: „Sú tam opäť ale praktické otázky, lebo z nakazeného človeka na zviera ten, tá nákaza neprejde. To znamená, teoreticky títo ľudia, aj keď teda majú ten koronavírus, by sa mohli starať o hospodárske zvieratá a pracovať s nimi, tam by problém nemal vzniknúť.“

Jozef Bíreš: „Je to, je to hypotetická otázka, ja poviem, pretože infikovaný človek, pracovať so zvieratami je, je stále riziko, už len z hľadiska jeho ochrany zdravia, to je prvá vec. A druhá vec, naozaj, pokiaľ tento vírus koluje, teraz hovoríme o potravinových zvieratách, poviem, v kravíne, je tam veľká pravdepodobnosť, že môže napomôcť takáto situácia šíreniu. Takže farmári robia opatrenia, tam sa tiež zvyšujú hygienické štandardy. Dokonca, pán predseda to možno spomenie, sa budujú takzvané byty karanténne, aby tí farmári, tí ošetrovatelia bývali na tej farme, pokiaľ sa takáto situácia vyskytne.“

Peter Bielik: „Áno, ale platí, že z človeka na zviera by sa to preniesť nemalo.“

Jozef Bíreš: „Áno.“

Peter Bielik: „Ale zase na začiatku niekde vraj bolo zviera, z ktorého sa to prenieslo, Teraz sa hovorí netopier, had, cibetka, čokoľvek iné.“

Jozef Bíreš: „Netopier, plazy, áno.“

Peter Bielik: „To znamená, tam ten prenos bol možný a spätne ale možný nie je.“

Jozef Bíreš: „Áno, to je typické správanie niektorých patogénov a v tomto prípade aj tohto vírusu, že tá pasáž zo zvieraťa na človeka prešla, ale zatiaľ sa nepotvrdilo, že by to malo ísť naspäť na zviera, a zviera v tomto zohráva skôr len tú úlohu takzvaného mechanického prenášača. Pravdepodobne, virológovia tvrdia, že zviera nemá receptory, aby sa ten vírus mohol vo zvierati množiť, takže je to naozaj len otázka mechanického prenosu zatiaľ.“

Peter Bielik: „Pán Katriak, môžete potvrdiť slová pána Macha o tom, že potravín je dosť a že aj naše obchodné reťazce, a teraz hovorím naše obchodné reťazce, ktoré predávajú veľa slovenských potravín, sú dobre zásobené?“

Peter Bielik: „Akože nebude mať kto predávať, chcete povedať.“

Peter Bielik: „Áno?“

Peter Bielik: „Už asi skôr pre tých prichádzajúcich.“

Peter Bielik: „Pretože v sobotu sa im začína ich.“

Peter Bielik: „Ich mandát. Veľmi pekne ďakujem. Tak som veľmi rád, že je tu s nami pán Ján Mičovský, ktorý je dezignovaným ministrom pôdohospodárstva, želám vám ešte raz príjemný večer. Už som to hovoril aj pánovi Marekovi Krajčímu, asi si viete predstaviť aj lepšiu situáciu, ako vstúpiť do takto zodpovednej funkcie, pán Mičovský.“

Jozef Mičovský: „No, dobrý večer ešte raz všetkým z Horného Zemplína, konkrétne z Humenného. Áno, samozrejme, že si viem, ale vieme, že v živote si nevyberáme situácie, do ktorých vstupujeme, a myslím si, že ako v každom zle, aj v tomto je niečo pozitívne. Vieme, že krízy dokážu preveriť silu ľudí aj silu ich rozhodnutia niečo zmeniť a urobiť niečo dobré. Takže bez toho, aby som to chcel nejak filozoficky teraz hodnotiť, verím, že v týchto veľmi kritických dňoch, ktoré prežívame a ktoré sa pravdepodobne zmenia na dlhé mesiace, je aj čosi pozitívne, aj keď čas na vyhodnotenie ešte len príde.“

Peter Bielik: „S akými cieľmi alebo predsavzatiami vstupujete do funkcie? Predsa len, odpustite mi, poznáme vás viac ako ekologického aktivistu, ako človeka, ktorý naozaj má rád prírodu, faunu, flóru, váš vzťah k pôdohospodárstvu nebol až natoľko výrazný, opravte ma, ak sa mýlim. Budete tie svoje predpoklady, čo sa týka aktivizmu a ekológie, uplatňovať aj v tejto pozícii?“

Jozef Mičovský: „No, môj vzťah k pôde je teda naozaj daný tým, že polovica územia Slovenska, alebo teda takmer polovica, je pokrytá lesmi, a práve teda lesná pôda je pre mňa celoživotnou náplňou. Takže určite nebudem ďaleko od pravdy, keď poviem, že hlavne tá lesná časť Slovenska je pre mňa doménou, ale to neznamená, že by som si rovnako nevážil aj našich, ja poviem, pôdnych bratov z poľnohospodárskeho sektoru. A verím, že nájdeme veľa spoločných stimulov na to, aby sme si dokázali, že tá podobnosť našich zameraní pôdnych je pomerne silná a že vlastne aj tie ciele, čo sa týka kvalitnej krajiny, jej údržby, jej produkčnosti, jej dobrej výkonnosti z hľadiska tak lesného, ako aj poľnohospodárskeho sektoru, je dostatočne silným pojítkom na to, aby sme našli spoločný cieľ, a to je v kvalitnej krajine, ktorá produkuje kvalitné produkty, lesné a pôdohospodárske, a produkuje ich teda pre ľudí, pre nás všetkých, ktorí ich potrebujeme.“

Peter Bielik: „Určite bude treba nájsť veľké množstvo kompromisov, najmä teda s pôdohospodármi, ktorí niekedy v záujme vyššej produkcie používajú aj látky, ktoré zase nie sú príliš pochuti ekologickým aktivistom. To napríklad určite, predpokladám, že bude jedna z vecí, ktorú budete musieť nejakým spôsobom rozlúsknuť alebo vyriešiť. Teraz je ale otázkou skôr udržanie zamestnanosti. Už včera sme sa v Téme dňa, moja kolegyňa Hana Džurná, venovali možným opatreniam, ktoré majú pomôcť malým a stredným podnikateľom prekonať túto situáciu. V pôdohospodárstve je to o to náročnejšie, pretože ide nie o veľmi kvalifikované činnosti a naozaj tí ľudia môžu, ak teda nebude práca, veľmi rýchlo prísť o akékoľvek možnosti zamestnania. Uvažujete tam o nejakej forme pomoci, ktorá by mohla, pomohla preklenúť malým a stredným podnikateľom v pôdohospodárstve túto ťažkú situáciu?“

Jozef Mičovský: „Určite áno, vláda bude musieť prijať účinné, rýchle a dobre nasmerované kroky. Ja som presvedčený práve, že tieto posledné dni nám ukázali, ako rýchlo vieme premeniť a musíme zmeniť svoje životné priority. A možno nám aj, to bude jedno z ďalších pozitív, to pomôže pochopiť veľký význam drobného, alebo aj toho stredného pôdohospodára, farmára, ktorého produkty naozaj potrebujeme všetci, a to tak v čase pokoja, ako aj v týchto kritických časoch. Takže ono v tom ohľade, by som povedal, že tá jeho rola pôdohospodárska je veľmi cenná, uvedomujeme si to v týchto dňoch, ako aj páni už hovorili teraz v štúdiu, možno ešte viac ako kedykoľvek inokedy. A tá podpora, ktorá bude nasmerovaná, bude teda mať hodnotu najmä finančnú, ktorú budeme musieť naozaj nasmerovať do pôdy, do poľnohospodárstva. A napriek tomu, že, ak sa nemýlim, ročne dostávajú farmári dotácie vo výške jedna celá tri miliardy eur, a to tak zo zdrojov Európskej únie, ako aj zo štátneho rozpočtu, je to obrovská čiastka, ale v tomto prípade budeme musieť hovoriť ešte aj o nielen samotnej čiastke, ale aj o jej rýchlom uvoľnení, lebo často som sa stretával práve v poľnohospodárskom sektore s tým, že peniaze síce sú a raz aj prídu, len to ich časovanie je často veľmi nevýhodné a mnohokrát tam vznikajú obdobia, ktoré majú pôdohospodári problém preklenúť, no verím, že práve v tejto situácii, v akej sa nachádzame, takéto výpadky časové si dovoliť nemôžeme. No a potom aj druhá vec je, že budeme musieť možno aj sa pohrať so samotnou výškou tejto podpory, lebo ak vieme, že sme celé roky, ak nie desaťročia, čakali na to, aby sme teda dostali peniaze do pôdy, pozemkových úprav, do reštitučných konaní, ktoré stále sú vo veľmi nedostatočnej fáze, no, možno si budeme musieť povedať, že tie peniaze, ktoré sme tento rok plánovali na tieto účely, bude treba presmerovať práve účelne a rýchlo do pôdohospodárstva. No a okrem finančných stimulov tohto typu, teda ich výšky a ich rýchlosti, možno treba nám rozprávať aj o tom, že takisto aj pôdohospodári potrebujú pomoc aj v takých oblastiach, ako je poskytnutie dezinfekčných prostriedkov. Takisto musíme chápať, že majú svoje dôvody na to, že aj keď pracujú vo voľnom priestore, potrebujú sa chytať množstva rôznych predmetov, a myslím si, že nesmieme zabúdať z tejto stránky ani na nich.“

Peter Bielik: „Ak dovolíte, stále citovanejšou témou práve v takejto situácii je sebestačnosť, potravinová sebestačnosť. Kedysi Slovensko vo viacerých oblastiach, minimálne čo sa týka mliekarenstva, ovocinárstva, myslím, aj mäsa, bolo sebestačné. V súčasnosti je to, myslím, niekde na úrovni štyridsiatich percent, plus-mínus.“

Jozef Mičovský: „Áno.“

Peter Bielik: „Myslíte si, že teraz je to opäť niečo aktuálnejšie a že paradoxne táto ťažká situácia môže opäť povzbudiť ľudí k tomu, aby si produkovali potraviny aj sami, pokiaľ je to možné, prípadne povzbudiť produkciu malých a stredných farmárov, ktorí veľmi rýchlo vedia prispôsobiť typ svojej produkcie požiadavkám trhu?“

Jozef Mičovský: „Opäť výborné otázky, na ktoré sú jednoznačné odpovede, pán Bielik. Jednoznačne, táto doba nám zase umožní pochopiť tú rolu toho farmára, ktorého produkty hneď ráno, ako vstaneme, všetci potrebujeme, bez ohľadu na svoje politické zameranie alebo na svoju životnú filozofiu. A verím, že teda k tomuto práve spejeme, aby sme si uvedomili význam sebestačnosti. Ja nepochybujem, že napríklad aj včerajšie slová pani ministerky Matečnej o tom, že sklady sú plné a že sú dostatočne zásobené a nemáme dôvod na nejakú paniku, sú hodnoverné a vôbec ich nemôžem spochybniť, ale čo, dávam otázku, keď tá pandémia potrvá dlhšie? To naozaj vzbudzuje istú obavu, lebo na mnohých tých produktoch, ktoré v tých skladoch máme, je napísané Made in China, alebo ja neviem, pochádzajú z rôznych oblastí celého sveta. A viete, keď dnes vidíme, že medzi štátmi nastáva boj o rúška a začína sa tam prejavovať určité sebectvo, ktoré má svoje opodstatnenie, že každý štát sa snaží chrániť hlavne svojich obyvateľov, už dávam otázku, keby to takto prešlo aj do oblasti potravín, či si nebudeme môcť musieť postaviť potom otázku plnú obáv, či nenastane boj aj o potraviny, ktoré možnože v tom prípade už nebudú presmerované tými kamiónmi a loďami do Európy, ale by sme možno sa dostali do obdobia, ktoré by mohlo byť poznamenané aj obáv, obavami z nedostatku potravín. A preto si hovorím, že keď televízory nevieme robiť, dobre, nuž, vozme ich z Japonska, ale našu pôdu musíme dôslednejšie využívať. A preto tá sebestačnosť, nechcem povedať, že musíme smerovať alebo máme smerovať k stopercentnej, ale ako ste spomínali, pán Bielik, tých štyridsať percent, plus mínus, myslím, že je to dokonca necelých štyridsať, je strašne málo. Veď už za nami v rámci únie, ak sa nemýlim, je len jedna z pobaltských krajín. Takže to musíme zmeniť a tú sebestačnosť nám treba určite zvýšiť. A cestu k tomu ja osobne vidím tak, ako sa nad tým zamýšľam už dlhšie, že musíme presmerovať dotácie, ktoré sú veľkou podporou, ale zároveň aj veľkým problémom pôdohospodárstva. Myslím si, že nám treba začať uvažovať veľmi vážne s tým, a ja sa za to zasadím, aby sme dotácie presmerovali z ich naviazanosti na výmeru na konkrétnu reálnu produkciu. Mňa bude skôr zaujímať, kto tu dokáže vyrobiť tonu petržlenu alebo tonu hovädzieho mäsa. A rád by som bol, keby sme dotovali práve túto skutočnosť a nie to, že niekto, nech mi odpustia, že to poviem tak jednoznačne, vie pomulčovať niekoľko hektárov pôdy, alebo že má teda veľké podniky pôdne, ktoré možno mnohokrát profitujú len z tej dotácie, ale nie z produkcie. No a druhá vec je, aby sme si teda jasne povedali, že nám treba podporovať tých stredných a malých hlavne farmárov možno na úkor agropodnikateľov. Opäť nechcem do toho dávať hanlivý výraz, ale obávam sa, že niekedy ten hanlivý výraz by tam aj pasoval, a to tak, že budeme musieť urobiť to toľkokrát už spomínané zastropovanie. Ja si myslím, že aby sme podporili malých, budeme musieť tým veľkým čosi z tých dotácií zobrať, a to tak, že povedzme nad istú hranicu, ktorú ja teraz nechcem nejak nahodiť, len tak od pása, budeme musieť tie dotácie zastaviť a práve podporiť tých malých, ktorí, ak sa veľkí agropodnikatelia nedostanú teda k tomu, že by vedeli spracovať celý svoj veľký majetok, tak potom práve pridelíme tú pôdu tým menším, aby sme týmto spôsobom podporili, opakujem, produkciu a nie výmeru.“

Peter Bielik: „Veľmi pekne ďakujem. Páni Katriak, pán Macho, vidíte to takisto ako šancu, tú súčasnú situáciu, môže takto prísť k oživeniu aj vlastnej produkcie, slovenskej produkcie, a teraz myslím nie takú tú na poliach, ale myslím na tých políčkach za tými, za tými rodinnými domami a tak ďalej, kde si ľudia často sú schopní dopestovať pomerne veľa potravín sami, podporili by ste napríklad predaj z dvora a tento typ produkcie tak, aby ľudia boli sami sebestačnejší?“

Peter Bielik: „Pán Macho?“

Emil Macho: „Potravinová sebestačnosť v súčasnej dobe naberá úplne iný rozmer. Ja si neviem ani predstaviť, a nechcem vyvolávať žiadnu, žiadnu paniku, že by prestala prúdiť logistika v rámci Európy alebo v rámci celého sveta, hej, myslím si, že tento katastrofický scenár si ani, ani, ani nepredstavujme. Určite, určite na Slovensku tá potravinová sebestačnosť jednoducho sa musí zvýšiť. Nedá sa mi nesúhlasiť so slovami, ktoré dezignovaný minister hovorí, že jednoducho treba urobiť maximum preto, čo nám Európska únia umožní, lebo my sme v nejakom priestore tej Európskej únie, aby gro tých platieb sme viazali na výrobu. A ten, ktorý vyrába, zamestnáva, má živočíšnu výrobu, špeciálnu rastlinnú výrobu, aby dostával oveľa viacej ako ten, ktorý nemá možno žiadne zaťaženie na hektár poľnohospodárskej pôdy alebo pestuje len tri, štyri, päť týchto technických plodín. V tomto sa stopercentne, stopercentne zhodneme. Hrdinovia dnešných dní, tak, ako spomínal pán prezident, áno, sú určite zdravotníci, policajti, všetci, silové zložky, klobúk dolu, ale jednoducho v dnešných dňoch treba poďakovať bez ohľadu na veľkosť, a my sme, tu máme nejaký historický princíp, každému jednému predsedovi družstva v dnešnej dobe, lebo žijeme v roku 2020, aj manažérovi poľnohospodárskeho podniku, každému jednému agronómovi, mechanizátorovi, každému jednému živočichárovi, ošetrovateľovi zvierat, ľuďom, čo pestujú zemiaky, petržlen. Tým patrí vďaka, lebo to sú, to sú tí ľudia, ktorí v tak, v tak ťažkých časoch, kde zdravie a výživa ľudstva začína naberať úplne iný rozmer, toto, toto prinášajú. A myslím si, že budeme mať dostatok času, keď prekonáme túto krízu, otvoriť celospoločenskú diskusiu, ako ďalej s pôdohospodárstvom. Ja urobím maximum preto, aby, aby na Slovensku pôdohospodárstvo a potravinárstvo dostalo to miesto, ktoré si, ktoré si zaslúži, právom si zaslúži, a treba o týchto veciach aj naďalej diskutovať.“

Peter Bielik: „Čo sa týka stropovania financií, Slovensko, malé Slovensko má takú tú paradoxnú zaujímavosť, že má veľké pôdohospodárske družstvá. Je to pozostatok ešte predchádzajúceho režimu, keď sme ich mali teda kolektivizované v jednotných roľníckych družstvách. Poliaci napríklad, Francúzi a tak ďalej, tí sú známi práve takými menšími družstvami a práve preto navrhujú to stropovanie, to znamená, aby tí veľkí nemohli dostávať na maximum svojej napríklad výmery pôdy, ale maximum nejakých peňazí, ktoré by sa potom týkalo aj ich. To by bolo pre slovenských veľkých producentov zrejme dosť veľkým problémom.“

Emil Macho: „Súčasný model stropovania, pokiaľ by prešiel podľa návrhu Európskej komisie s odpočítateľnými osobnými nákladmi, my sa toho, poľnohospodári, neobávame a neobávajú sa toho ani takzvaní tí agrobaróni. A bol by som veľmi rád, aby tento, tento, v tak ťažkých časoch tento, tento výraz zmizol zo slovníka všetkých politikov, všetkých pôdohospodárov, lebo myslím si, že nie je na mieste, a veľmi často tí poľnohospodári to berú aj ako takú urážku. Stropovania my sa nebojíme, je to komplexná téma, ktorú treba rozdiskutovať, treba si vôbec povedať, čo je cieľom stropovania, či cieľom stropovania nie je náhodou to, že potrebujeme peniaze distribuovať tým, ktorí skutočne majú tú živočíšnu a špeciálnu rastlinnú výrobu. Treba z nášho pohľadu stále trvať na dobrovoľnom zastropovaní, lebo máme za to, že existuje kopec iných nástrojov na Slovensku, ako odlíšiť mimo stropovania tých, ktorí vyrábajú, zamestnávajú, prinášajú pridanú hodnotu na vidiek, oproti tomu stropovaniu.“

Peter Bielik: „Pán Katriak, kde vidíte vy možnosti opäť znovunast alebo oživenia vlastnej produkcie, o ktorý sortiment, taký ten typický domáci, majú ľudia najväčší záujem, je to často otázka čerstvosti, otázka rýchlosti dodania, a samozrejme, aj otázka toho, akú veľkú produkciu ten ktorý dodávateľ vie dodať, pretože aj to vás, samozrejme, ako obchodníkov zaujíma, keď dodáva príliš málo, no tak to neviete dodávať pravidelne a potom to nemôžete ponúkať aj pravidelne svojim klientom, takže očakávate nejaký objem produkcie, v akých oblastiach?“

Peter Bielik: „Nech sa páči, chceli ste niečo dodať?“

Emil Macho: „Myslím si, že my dnes nie sme v období, aby sme rozoberali takúto strategickú, strategickú tému, ako je štruktúra slovenského poľnohospodárstva, či sú to malí, alebo či sú to veľkí.“

Peter Bielik: „Ale kde je tá šanca, kde by to mohlo teraz v tejto situácii trošku narásť?“

Emil Macho: „Skutočne treba povedať, že treba urobiť maximum preto, aby pre malých a rodinných poľnohospodárov na Slovensku sa vytvorili také podmienky, aby sa mohli prirodzene rozvíjať, aby mali jednoduchšie úvery, aby mali jednoduchšiu logistiku, aby jednoducho mali ľahší prístup k peniazom, aby boli odborní, treba im vytvoriť aj v základnom výrobnom kapitáli, a to je pôda, treba si povedať, koľko ich je. Na druhú stranu, veľmi racionálne a pragmaticky si treba povedať, že kde sa uberá svet. Svet sa uberá k tomu, že jednoducho dnes potrebuje vyrobiť niekto mlieko za tridsaťštyri centov a jednoducho v tom malom sa vyberá drahšie. Treba si zodpovedať na otázky, áno, tá myšlienka je úžasná, treba si vôbec povedať, koľko ľudí je takých na vidieku, ktorí by toto chceli robiť a chceli by žiť tým poľnohospodárstvom, a na druhú stranu treba si povedať aj to, ako celý ten reťazec vyzerá. My tu nemáme dvadsať – tridsať malých fabrík, my tu máme jednu veľkú fabriku, ktorá potrebuje päťstotisíc litrov mlieka denne, túto logistiku treba, treba zabezpečiť a treba nejakým spôsobom toto fungovať. Tu nikto nie je proti malým, malým a rodinným poľnohospodárom, práve naopak, sú výbornou formou diverzifikácie vidieka, života na vidieku, ale treba si aj povedať, že osemdesiatpäť percent alebo deväťdesiat percent potravín na Slovensku sa predá cez päť - šesť veľkých, päť - šesť veľkých obchodných reťazcov.“

Peter Bielik: „Obchodných reťazcov.“

Emil Macho: „A tú logistiku a ten prerod toho slovenského poľnohospodárstva trošku treba nechať aj na taký prirodzenejší vývoj.“

Peter Bielik: „Ešte sa obrátim ešte raz na pána Mičovského, príjemný večer. Pán Mičovský, ako teda vidíte tie možnosti ďalšej podpory aj z toho, čo hovoria páni, už by som mohol v súčasnosti apelovať prípadne na vaše skúsenosti, šediny, ktoré väčšina z vás má, kde sú také tie oblasti, kde by sme túto súčasnú nepriaznivú situáciu mohli obrátiť vo svoj prospech a opäť naštartovať niektoré oblasti nášho pôdohospodárstva, ktoré sme kedysi mali na dobrej úrovni a v súčasnosti musíme nahrádzať produkciou zo zahraničia?“

Jozef Mičovský: „No, ďakujem pekne za slovo ešte raz. Ja sa chytím, pán Bielik, práve toho slova, že hovoríte o oblastiach, ale ja by som to slovo oblasť teraz nasmeroval do veľmi zaujímavých oblastí Slovenska, ktoré ja osobne milujem, a to sú náhorné, vysokohorské, alebo povedzme laznícke oblasti, ktoré z môjho pohľadu predstavujú mimoriadnu krajinnú hodnotu a ktoré dnes takmer vôbec nevyužívame, ktoré sú pre nás v tom lepšom prípade len akýmsi cieľom víkendových chatiek. Ja som presvedčený, že práve tú kvalitu potravín, ktorú okrem kvantity chceme dosiahnuť, môžeme veľmi dobre smerovať práve do týchto oblastí, ktoré, vôbec ich potenciál nevyužívame. Bol by som veľmi rád, keby tie tak dneska moderné biopotraviny, ktoré by nemali byť len nejakým štítkom reklamným a by naozaj mali predstavovať špičkovú kvalitu, po ktorej veru asi radi siahneme, aby sa práve v týchto oblastiach dokázala vyprodukovať kvalita potravín. Veľmi mám pred očami teraz niektoré tie laznícke oblasti, ktoré som navštívil a kde viem, že sú schopní drobní farmári produkovať mimoriadne dobré produkty, či med, či mäso, pre ľudí, ktorí si tam doslova chodia pre tieto produkty. A ja som presvedčený, že práve napríklad laznícky zákon, ktorý som pred časom dával, pred rokmi, do parlamentu a ktorý bol vtedy dosť zamietnutý ministerstvom, je možno jeden z tých zákonov, ktorý veľmi rád predložím veľmi rýchlo do Národnej rady Slovenskej republiky, lebo som presvedčený, že práve údržba tej poľnohospodárskej krajiny a tá jej pestrosť, ktorú aj páni spomínali, ktorá teda musí byť kombináciou kvalitného pôdohospodárstva, poľnohospodárstva, malých aj lesohospodárov, ktorí dokážu zároveň na týchto svojich lazníckych oblastiach vyprodukovať veľmi kvalitné potraviny, musí byť jedna s tým cieľom. Takže odpovedám, máme veľmi veľa krásnych a produkčne ešte stále nedocenených oblastí, ktoré musíme využívať práve aj pre zvýšenie teda tej podpory drobných farmárov, ale aj pre zvýšenie kvality produkcie potravinárskej.“

Peter Bielik: „Dovoľte mi ešte poslednú otázku smerom k vám, pán Mičovský.“

Jozef Mičovský: „Nech sa páči.“

Peter Bielik: „Práve dnes vyšla tlačová správa Lesov Slovenskej republiky, ktorá hovorí o dosť zlom stave tohto podniku práve v dôsledku koronavírusu, stagnuje predaj dreva, stagnuje vývoj objednávok na ďalšie obdobie. Napriek tomu, a samozrejme, teda plánuje štátny podnik Lesy Slovenskej republiky znížiť ťažbu o sedemdesiatpäť percent, čo je v podstate v intenciách toho, o čo ste sa snažili aj vy pri zákaze plošnej ťažby. Opäť, aké budú vaše priority v tejto oblasti, v lesoochranárskej oblasti?“

Jozef Mičovský: „No, musím povedať, že hneď zrejme v pondelok ráno sa budem musieť veľmi intenzívne zaoberať situáciou v štátnom podniku Lesy Slovenskej republiky, ktorá nie je len v tejto chvíli, že to teda vyvrcholilo do týchto opatrení, zlá, ona dlhodobo podľa môjho názoru je zlá kvôli aj veľmi nesprávnym subjektívnym rozhodnutiam, ktoré poškodzujú morálku tohto podniku, ktoré poškodzujú presvedčenie mojich kolegov lesníkov, že dá sa hospodáriť lepšie. A teraz, keď sa k tomu pridala samotná pandémia a problémy s odbytom, tak to vypadá tak, ako keby teda to bol len okamžitý stav, nie, nie je to okamžitý stav. V lesníctve a konkrétne v tomto podniku bude treba vykonať veľmi rýchlo, už budúci týždeň, zásadné opatrenia, ktoré hraničia s krízovým režimom.“

Peter Bielik: „Ďakujem vám veľmi pekne, pán Mičovský, za to, že ste si našli čas pre divákov televízie TA3, príjemný večer.“

Jozef Mičovský: „Ďakujem za pozvanie ešte raz, pekný večer.“

Peter Bielik: „Pán Macho, chceli ste niečo dodať?“

Emil Macho: „Ja som chcel zareagovať, že určite v takom prípade nájdeme zhodu napríklad na takom opatrení, ktoré dlhodobo navrhujeme a v novom programovacom období určite budeme vyžadovať, aby práve také oblasti, o ktorých pán dezignovaný minister rozprával, boli povinne zaťažené dobytčou jednotkou v objeme nula celá tri až nula celá päť, ináč tie dotácie na NC oblasti nedostane, to je jedno z konkrétnych riešení. A pán redaktor, aj tak aktívne som si zobral slovo, vzhľadom na tú situáciu, v ktorej sa dnes nachádzame, nielen lesy, ale aj ostatné veci budeme musieť okamžite, od budúceho týždňa, riešiť. Jedno z tých opatrení potrebujeme na vláde okamžite presadiť, aby predajne napríklad s osivami a sadivami boli otvorené, aby sa tie výnimky rozšírili, alebo napríklad nielen autoservisy, ale aj servisy áut, poľnohospodárskej techniky a servisy, servisy pre traktory a stroje by tak isto mohli byť otvorené. Potrebujeme pracovať na tom, aby ten green line, ten výraz, že potraviny a všetko, čo súvisí s výrobou potravín, či už od živočíšnej alebo rastlinnej výroby, aby mali takzvanú tú zelenú líniu na hraničných priechodoch, lebo v tejto situácii určite je to veľmi dôležité. A veľmi vítam aj iniciatívu, lebo najväčší problém Slovenského potravinárstva súčasných dní je nedostatok zamestnancov. Na jednej strane nám klesli stavy zamestnancov o desať až dvadsať percent, na druhej strane fabriky vyrábajú dvojnásobné množstvo tovaru, ako vyrábali. Preto vítam iniciatívu takzvaného sharingu zamestnancov, kde už dnes všetci potravinári zlúčení nielen v Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komore a Potravinárskej komore Slovenska, s asociáciou cestovného ruchu, tí majú voľných zamestnancov, my zamestnancov potrebujeme, potrebujeme si tých zamestnancov v rámci dohody o dočasnom pridelení vymieňať. A takisto chcem vyzvať všetkých stredoškolákov potravinárskych odborov, z duálnych vzdelávaní, takisto vysokoškolákov, ktorí sú teraz doma a majú potravinársky preukaz, prihláste sa k nám na brigády, tých zamestnancov momentálne potrebujeme, a získajte aj takouto formou v tak ťažkom období praktické skúsenosti.“

Peter Bielik: „Pán Bíreš, posledná otázka, ľudia sa napriek všetkým výzvam dosť predzásobili. Čo môžu urobiť, aby tie nákupné, nakúpené potraviny aj vydržali?“

Jozef Bíreš: „Tak určite nastala nejaká nákupná horúčka, ktorá je teda poznačená akousi obavou, že tie potraviny nebudú, ale zatiaľ na Slovensku, ako už tu bolo povedané, tieto obavy nie sú. Určite kupovať len toľko, koľko miniem. Bolo by veľká škoda, aby tie potraviny, ktoré si nakúpili vo veľkom množstve, skončili v smetnom koši. Čiže pokiaľ mäso, mäsové výrobky, určite mrazák to unesie. Mlieko, mliečne výrobky, sú to väčšinou potraviny krátkej doby spotreby, takže treba kupovať len toľko. A naozaj sa správať veľmi zodpovedne, lebo teraz tých potravín je dosť. Za chvíľu možno nastane situácia, že tá koronavírusová infekcia sa bude predlžovať, začnú aj niektoré články potravín nie teda dostatočne reagovať z rôznych dôvodov, ako tu bolo spomenuté, a potom nám tie potraviny budú chýbať. Takže naozaj, nech sa spotrebitelia správajú veľmi zodpovedne, pretože tie potraviny ešte potrebujeme aj zajtra a potrebuje ich ešte aj niekto iný, nielen my.“

Peter Bielik: „Aké je najlepšie jedlo proti koronavírusu, opäť slepačia polievka?“

Jozef Bíreš: „Určite slepačia polievka je, to je všeliek, už len tým, že je termicky spracovaná teda. A takisto v tejto dobe, keď mám akékoľvek pochybnosti o potravinách, že by mohli byť kontaminované, lebo sa tam nejaký človek pohybuje, ktorý nepozná hygienické štandardy teda na obchodnom predajnom mieste, určite preferovať varené potraviny, tie, ktoré sa tepelne opracujú.“

Peter Bielik: „Páni, veľmi pekne vám ďakujem za to, že ste si našli čas pre divákov televízie TA3 v takto vypätom období. Budem veľmi rád, keď nás, keď sa stretneme opäť v niektorej z ďalších Tém dňa. Príjemný večer.“

Emil Macho: „Pekný večer, ďakujeme za pozvanie.“

Jozef Bíreš: „Ďakujeme.“