Zamestnanci, ktorí pracujú cez víkendy či počas sviatkov, by si mali od januára finančne prilepšiť. Stúpnuť by mali príplatky za prácu, výška minimálnej mzdy podľa stupňov náročnosti sa má určiť úplne inak

Najskôr ich vo vláde Eduarda Hegera zmrazili, teraz ich paradoxne s opozíciou privolávajú späť. Zmrazené príplatky za prácu sa možno od januára budúceho roka na podnet poslancov opozičného Smeru opäť rozmrazia. Ešte v roku 2020 rozhodol minister práce Milan Krajniak (Sme rodina) o ich zmrazení pod vplyvom pandémie, aby vraj pomohol ťažko skúšanému biznisu.

Aktuálne aj mnohí vládni poslanci súhlasia s týmto návrhom. Ak chcel minister práce urobiť zmenu, mohol dať priamy návrh na rozmrazenie príspevkov z vlastného podnetu. Príležitostí bolo viac. Pred pár dňami parlament napríklad schválil novelu Zákonníka práce a 11 zmien, ktoré budú platiť už od novembra tohto roka. Príplatky však v hre neboli.

Zmeny navrhla opozícia

Kým pred 1. januárom 2021 boli príplatky za prácu viazané automatickým výpočtom podľa hodinovej minimálnej mzdy, od daného dátumu sa ich výška určuje pevnou sumou stanovenou v Zákonníku práce. Napríklad za prácu v sobotu patrí zamestnancovi príplatok 1,61 eura za hodinu, za prácu v nedeľu 3,58 eura a za nočnú prácu v rizikovom zamestnaní 1,79 eura.

Od 1.januára 2023 bude v platnosti mesačná minimálna hrubá mzda 700 eur, v hrubom sa zvýši zo súčasných 646 eur o 54 eur. V čistom teda uvidia zamestnanci na výplatnej páske navyše 43,32 eura. Zásadnú zmenu bude možno pre firmy znamenať skokové zvýšenie avizovaných príplatkov, ak poslanci v druhom čítaní schvália poslanecký návrh. A to môže znamenať v praxi zásadnú zmenu.

„Poslanecký návrh prešiel aj podporou vládnej koalície preto, lebo ma jeho predkladatelia uistili, že pred hlasovaním v druhom čítaní budú akceptovať prípadný spoločný kompromisný návrh. Ten pripravíme v spolupráci na úrovni vláda, parlament a sociálni partneri,“ uviedol pre TREND minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak.

Preto minister inicioval stretnutie so všetkými zástupcami sociálnych partnerov, aby apelovali na dodržanie dohody s Konfederáciou odborových zväzov SR o tom, že príplatky sa v najbližšom roku nebudú zvyšovať. Prezidentka konfederácie Monika Uhlerová pre portál Finsider nedávno uviedla, že systém treba opäť nastaviť tak, aby príplatky za prácu v noci alebo cez víkendy rástli. „Diskusia bude už len o tom, ako to urobiť,“ dodala.

Firmy chcú vidieť predvídateľné scenáre

Kým zamestnanci novelu vítajú, zamestnávatelia ju v súčasnej dobe považujú za krajne nezodpovednú. Ak by tento návrh prešiel, mal by potenciál zlikvidovať tisíce pracovných miest, varuje tajomník Republikovej únie zamestnávateľov Martin Hošták.

„Prekvapením je, že za jej posunutie do druhého čítania hlasovali aj viacerí poslanci koalície. Zbytočne sa tu ide vláda pretrhnúť s prinášaním riešení na zmiernenie dopadov krízy, keď jej vlastní poslanci podporia novelu Zákonníka práce, ktorý zásadne poškodzuje slovenských podnikateľov,“ dodáva M. Hošták.

Podobne to vidia aj ďalší experti z praxe. „Naviazanie príplatkov za prácu na minimálnu mzdu v kombinácii s navrhovaným zvýšením minimálnych mzdových nárokov podľa stupňov náročnosti práce bude mať za následok rapídne zvýšenie mzdových nákladov firiem,“ hovorí pre TREND riaditeľ sekcie národných a medzinárodných programov Slovak Business Agency Marián Letovanec.

„Pokiaľ tieto náklady nebudú podnikatelia schopní preniesť do zvýšených cien produktov a služieb, môžu byť pre nich následky likvidačné,“ dodáva M. Letovanec.

Negatívne budú podľa neho ovplyvnené najmä odvetvia s nízkou pridanou hodnotou, v ktorých mzdové náklady tvoria veľkú časť celkových nákladov. Tiež také, ktoré sú nútené udržiavať nepretržitú prevádzku, teda aj počas nocí, sviatkov a víkendov. Do problémov sa môžu dostať napríklad pekárne, ktoré si v rámci dodávateľsko-odberateľského reťazca nemôžu dovoliť rapídne dvíhať ceny a ktorých výrobný proces prebieha v skorých ranných hodinách.

Pekári dostali prísľub odpustenia odvodov

Podobne vníma vážnosť situácie aj predseda predstavenstva Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov Milan Lapšanský. „Takmer 80 percent pracovného času v pekárenstve spadá pod príplatky za prácu. Pečivo treba vyrábať nielen v noci, ale aj počas sviatkov či víkendov. Keď sa prekrýva víkend, nočná zmena a sviatok, pekáreň musí ľuďom zaplatiť všetky príplatky k základnej mzde naraz,“ objasňuje.

Podľa neho však majú pekári od predsedu vlády Eduarda Hegera prísľub, že výrobcom čerstvých a základných potravín vláda z týchto príplatkov odpustí zdravotné a sociálne odvody.

„Premiér nám to prisľúbil ešte v apríli tohto roka. Očakávam, že sľub splní. Ak by sa tak nestalo, výrazne nám vzrastú náklady a postihne to zákazníkov, ktorí budú musieť platiť za chlieb i pečivo stále viac,“ dodáva. Otázkou zostáva, či tento krok vláda skutočne zavedie, alebo ostane len pri sľuboch.

Mnohé pekárne už medzičasom zredukovali výrobu na minimum, zrušili časť pracovných zmien a čakajú, ako im štát pomôže s cenami elektriny i plynu. Ten najnovšie prišiel so záchranným plánom pre biznis, zatiaľ je však stále len na papieri.

Od januára do marca 2023 by mali mať všetci malí a strední podnikatelia zastropovanú silovú zložku energií, pri elektrine nad úrovňou 199 eur za megawatthodinu (MWh) a pri plyne nad 99 eur za MWh. Nad túto úroveň im preplatí štát 80 percent výdavkov.

Atómoviek pre biznis je stále viac

Podobne odmietavo sa k príplatkom, ktoré by mali by opätovne naviazané na minimálnu mzdu, stavia aj Slovenská poľnohospodárstva a potravinárska komora. „Mimoriadne citeľné to bude najmä pre zamestnávateľov pracujúcich v poľnohospodárstve a potravinárskom spracovateľskom odvetví. Výrobcom potravín v takomto prípade neostane nič iné, len premietnuť nové zmeny do odbytových cien potravín,“ objasnila pre TREND hovorkyňa Jana Holéciová.

Akékoľvek ďalšie zaťaženie zamestnávateľov v oblasti mzdovej politiky bude mať podľa nej priamy vplyv na vývoj cien potravín. Podobný názor má aj Potravinárska komora Slovenska, Slovenská aliancia moderného obchodu a Zväz obchodu SR, ktoré spoločne namietajú voči spomínanej novele.

Pozitívum v  návrhu nevidí ani Združenie podnikateľov Slovenska. „V čase, keď väčšina podnikateľov ráta kvôli cenám energií každé euro, prichádzajú návrhy, ktoré sú hazardom s konkurencieschopnosťou firiem a predražujú už beztak vysoké náklady na prácu. Ide napríklad o zvyšovanie zdravotných odvodov pri čiastočných úväzkoch či aktuálny návrh na zvýšenie príplatkov a minimálnej mzdy pri vyšších stupňoch náročnosti,“ objasňuje, prezident Združenia podnikateľov Slovenska Ján Solík.

Súčasná výška hodinových nákladov na prácu na Slovensku totiž patrí v stredoeurópskom regióne k najvyšším. Podľa štatistiky Eurostatu boli v roku 2021 náklady na hodinu práce najvyššie v Česku (15,30 eura). Na Slovensku to bolo 14,2 eura, v Poľsku 11,5 a Maďarsku 10,4 eura.

Opäť chýbajú diskusie s odborníkmi

Nespokojní sú aj priemyselníci. Akékoľvek návrhy na úpravu minimálnej mzdy a na ňu naviazaných príplatkov by mali byť v prvom rade predmetom rokovania sociálnych partnerov, hovorí generálny sekretár Asociácie priemyselných zväzov a dopravy Andrej Lasz.

„Nesúhlasíme s predloženým poslaneckým návrhom, ktorý od stola napája mzdové príplatky a zvýhodnenia na minimálnu mzdu. Súčasný stav je výsledkom odborných rokovaní a dohody sociálnych partnerov, na čo poslanci nereflektujú,“ dodáva.

Ak  sa opäť napojí minimálna mzdy na príplatky, zamestnávateľom znovu začnú nepredvídateľne a prudko rásť mzdové náklady. Dôsledkom bude podľa A. Lasza optimalizácia procesov a prepúšťanie zamestnancov. „Pokiaľ je zámerom poslancov zvýšiť ľuďom mzdy, mali by príplatky oslobodiť od daní a odvodov, ako to funguje v zahraničí,“ spresnil.

Žiaľ, so zástupcami zamestnávateľov, ktorých sa táto zmena bezprostredne dotýka, neprebehla o tomto návrhu žiadna odborná diskusia, konštatuje hovorkyňa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR Miriam Filová. Dlhodobo považuje za nevyhnutné, aby fungoval predvídateľný legislatívny proces.

„Všetky relevantné návrhy zákonov, ako aj ďalších dôležitých opatrení, by mali byť dôsledne prerokované a posúdené aj na Hospodárskej a sociálnej rade SR. S veľkým znepokojením  vnímame čoraz častejšie prípady obchádzania štandardného legislatívneho procesu, bez adekvátnej odbornej diskusie,“ dodáva M. Filová s tým, že to negatívne vplýva na nestabilitu podnikateľského prostredia.

Upravia sa aj stupne náročnosti práce

Poslanci chcú návrhom novely Zákonníka práce upraviť aj stupne náročnosti práce pri minimálnej mzde.

Navrhujú stanoviť výšku minimálnej mzdy podľa stupňov náročnosti tak, aby išlo o súčin minimálnej mzdy podľa osobitného zákona a príslušného koeficientu, ktorý určí príslušná tabuľka. Minimálna hrubá mzda v roku 2023 bude 700 eur.

Napríklad pri piatom stupni náročnosti práce by zamestnanec nedostal hrubú mzdu 1164 eur, ale podľa vzorca (koeficient 1,8 x 700 eur) by to bolo 1 260 eur. Podobne by si v šiestom stupni zamestnanci polepšili z 1 280 na 1 400 eur.

Čo navrhujú poslanci v novele Zákonníka práce od roku 2023:

* Príplatok za prácu v sobotu by mal byť najmenej 50 percent hodinovej minimálnej mzdy, pri pravidelnej práci najmenej 45 percent.

* Za prácu v nedeľu by mal byť príplatok 100 percent hodinovej minimálnej mzdy, pri pravidelnej práci najmenej 90 percent. 

* Príplatok za nočnú prácu by bol 40 percent hodinovej minimálnej mzdy a ak ide o zamestnanca vykonávajúceho rizikovú prácu, najmenej 50 percent. Pri pravidelnej práci v noci najmenej 35 percent.

* Za sťažený výkon práce poslanci navrhujú príplatok najmenej 20 percent minimálnej mzdy za hodinu.

* Za každú hodinu neaktívnej časti pracovnej pohotovosti mimo pracoviska sa navrhuje príplatok najmenej 20 percent hodinovej minimálnej mzdy.

* Zamestnancom, ktorí pracujú na dohodu, by sa mala zvýšiť hodinová odmena za prácu vo sviatok najmenej o sumu minimálnej mzdy za hodinu.

Prameň: návrh novely Zákonníka práce

Zdroj: [25.10.2022; trend.sk; Biznis; 09:34; Zuzana Kulová]https://www.trend.sk/financie/pri-vyssich-priplatkoch-pracu-je-hre-odpojenie-odvodov-ale-nie-vsade-krajniak-ma-plan