Vláda firmám podnikanie nezľahčuje, ukazujú to aj medzinárodné rebríčky.

Od mája platí novela zákona o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami, ktorá vyvolala silné emócie a je už aj na Ústavnom súde. Okrem iného preto, lebo obchodníci musia potravinárom vyplatiť faktúry maximálne do 30 dní, aj keď v iných prípadoch je táto lehota 60 dní. Ak tak nespravia, hrozí im pokuta vo výške 10 percent kúpnej sily daného subjektu. Môžu sa síce odvolať, ale pokutu musia zaplatiť aj tak, čo je v ich ponímaní proti pravidlám právneho štátu. Tento zákon je podľa konateľa spoločnosti KON-RAD Pavla Konštiaka typickým príkladom goldplaitingu. „Je to jeden nezmyselný zákon, ktorý sa dokonca ani nedá zrealizovať a robí problémy tým, ktorých má chrániť,“ skonštatoval.

Domáca ekonomika

Kľúčové zmeny, ktoré ovplyvnili podnikateľov

Príplatky pomohli štátu

Práve goldplaiting, čiže prísnejšia adaptácia európskych zákonov, ako samotné zákony diktujú, je podľa neho jedným z hlavných problémov podnikateľského prostredia na Slovensku. To, že legislatíva je často príliš komplikovaná a prísnejšia, ako vyžaduje Únia, priznala samotná vláda už viackrát. Ministerstvo hospodárstva dokonca iniciovalo audit na všetkých ministerstvách, aby tento nesúlad medzi európskymi a tunajšími zákonmi identifikovalo a prípadne odstránilo. Audit síce vláda schválila vo februári, zatiaľ však o ňom nebolo počuť nič viac. „Vôbec nemám pocit, že by sa podnikateľské prostredie zlepšilo. Stále narastá byrokracia, goldplaiting je niečo, čo je tu absolútne bežné,“ skonštatoval Konštiak.

Z odevného závodu Makyta odkázali, že najťažšie sa vyrovnávajú so zvýšením príplatkov za prácu v noci, cez víkendy a sviatky. To potvrdil aj generálny riaditeľ Tatranskej mliekarne TAMI Ľubomír Valčuha. „Mlieko vozíme každý deň, takže príplatky značne zvýšili mzdové náklady,“ skonštatoval. Podnikateľom by preto podľa neho pomohlo zníženie daňovo-odvodového zaťaženia. S rastúcimi príplatkami totiž automaticky rastú aj príjmy štátu z odvodov a daní, no a zaplatia to z veľkej časti práve podnikatelia.

Podnikateľské balíčky nestačia

V posledných rokoch však vláda kráčala skôr opačným smerom. Na konci roka 2017 napríklad zrušila odvodovú odpočítateľnú položku, vďaka ktorej nemuseli zamestnávatelia platiť zdravotné odvody za zamestnancov s najnižšími príjmami. Ako poukázal analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz Martin Vlachynský, daňovo-odvodová záťaž zamestnanca s minimálnou mzdou bola v roku 2015 vo výške 29 percent, dnes prekonáva 40 percent. Podľa neho však podnikateľom skôr prekáža nepredvídateľnosť a netransparentnosť. „Keď sa náhle politicky rozhoduje o nových príplatkoch či rekreačných poukazoch, a ešte k 1. máju, lebo veď vtedy je Sviatok práce,“ vysvetlil.

Vláda pritom schválila už tri podnikateľské balíčky plné opatrení, ktoré mali firmám uľahčiť život. Viceprezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Rastislav Machunka uznal, že vďaka tomu sa „vyriešili rôzne nezmysly regulačného charakteru, tisíc drobností sa postupne zmierňuje a hľadajú sa spôsoby, aby sa to zlepšilo“. Dodal však, že v porovnaní s ostatnými nákladmi je to iba drobná úľava a balíčky nevykompenzovali ostatné opatrenia.

Index Doing Business

Svetová banka každoročne zverejňuje zoznam krajín podľa kvality ich podnikateľského prostredia a volá sa Doing Business. Za smerodajný ho považuje aj vláda a jej pôvodný plán bol dostať Slovensko do roku 2020 na 15. priečku. Od tohto cieľa zrejme už upustila, v tohtoročnom Národnom programe reforiem ho totiž už neuvádza. Argumentuje tým, že Svetová banka často mení metodiku a medziročné porovnania preto nie sú veľmi smerodajné. Pravdou však je, že za posledné roky si Slovensko v rebríčku pohoršilo.

Ako však vysvetlil Vlachynský, nemusí to znamená, že sa u nás podnikateľské prostredie zhoršilo. „Na zhoršovanie pozície netreba nič vyslovene pokaziť, stačí nereformovať a ostatní nás začnú predbiehať,“ poukázal.

Slovensko v rebríčku Doing Business

(umiestnenie, čím menšia hodnota, tým lepšie)

2015      36

2016      29

2017      33

2018      39

2019      42

Zdroj: Svetová banka