Poloprázdne obchody sú len otázkou času. Pekári varujú pred nedostatkom pečiva

Branislav Toma

Štvrtá vlna pandémie prinesie zdražovanie. Už dnes v porovnaní s minulosťou končí v karanténe príliš veľa šoférov. Pre nedostatok zamestnancov dopravné spoločnosti nie sú schopné okamžite vybaviť všetky zákazky. V krajnej situácii dávajú prednosť zákazníkom, ktorí zaplatia viac, a rast prepravných nákladov tak posilňuje zdražovanie. „Obmedzenia pri prepravách oproti minulosti sa už dejú. Bežní občania to nevidia, ale zákazníci, ktorí si objednávajú prepravu, áno,“ hovorí generálny tajomník Združenia cestných dopravcov SR (ČESMAD) Roman Kment. S príchodom nového roka sa výrobné podniky musia viac prispôsobovať požiadavkám dopravcov. Z pohľadu trhovej ekonomiky ide o nevídaný paradox. „Chcem upozorniť na ďalší, možno závažnejší dosah covidu na rast nákladov dopravcov a následne na rast cien,“ dodáva.

Obavy sú namieste

Prichádzajúci problém zatiaľ zreteľne nebadať hlavne z toho dôvodu, že prvé dva mesiace roka sú väčšinou hluchým obdobím. Preprava tovaru sa naplno začína rozbiehať až v marci. Najnovší variant omikron na jednej strane posiela výrazne menej ľudí do nemocníc, ale na druhej strane oveľa viac do karantény. Spojené štáty americké pre nečakaný výpadok pracovnej sily čelia poloprázdnym regálom v obchodoch. Česká republika hlási rušenie viacerých autobusových spojov. Dôvodom je obrovský výpadok pozitívne testovaných vodičov.

„Podobné to bude na Slovensku. Príliš veľa ľudí v karanténe má potenciál dočasne paralyzovať hociktoré odvetvie domácej ekonomiky,“ varuje prvý viceprezident Zväzu obchodu SR Pavol Konštiak. Dôvod je jednoduchý: po pozitívnom teste musí ísť zamestnanec do karantény. Superinfekčný omikron má potenciál poslať do karantény státisíce Slovákov.

Riziko kratšej karantény

„Sme si vedomí hrozby paralyzovania jednotlivých častí slovenskej ekonomiky. Preto už máme pripravené vyhlášky skracujúce obdobie karantény z desať na päť dní. V krajnom prípade pri očkovaných ľuďoch len na tri dni,“ uviedol nedávno minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský. Následne prišlo rozhodnutie o skrátení karantény na päť dní.

Z medicínskeho hľadiska je však rizikové púšťať infekčných ľudí medzi nenakazenú populáciu. Podľa časti odborníkov práve takýto prístup môže spôsobiť problémy nemocniciam. Omikron je síce menej nebezpečný, ale stále dokáže poslať na lôžko rizikové skupiny obyvateľstva. Toto riziko sa dá eliminovať hlavne očkovaním. Lenže nechať si pichnúť vakcínu odmieta približne polovica obyvateľstva. Dôvodom sú obavy z neželaných vedľajších účinkov. Práve pre nízku vakcináciu hrozí Slovensku preplnenie nemocníc. Takýto vývoj môže priniesť návrat desaťdennej karantény. Potom bude krajina pár týždňov čeliť nedostatku tovaru. Niečo podobné obyvatelia naposledy zažili v časoch socializmu. Obavy z hladovania pre nedostatok potravín sú však prehnané.

Obmedzená ponuka

V každom prípade štvrtá vlna pandémie slovenskú vládu určite prekvapí. Zodpovedné ministerstvá robia veľmi málo pre zvládnutie prichádzajúcich problémov. Manažéri súkromných firiem len neveriacky krútia hlavou nad podceňovaním vážnych hrozieb. Omikron má podľa časti odborníkov potenciál denne nakaziť desaťtisíce obyvateľov Slovenska. Väčšinou síce nepôjde o ťažké stavy, ale ľudia budú musieť ostať pár dní v karanténe a vo firmách nebude mať kto pracovať. Výsledkom bude krátkodobo obmedzená ponuka tovaru a služieb.

Už výpadok pár stoviek zamestnancov spôsobí ťažkosti pekárom. Vážne problémy nastanú po tom, ako karanténa vyradí z pracovného procesu sedem percent ľudí. „Ak bude výpadok zamestnancov vyšší, pekári budú musieť v prvej etape obmedziť šírku dodávaného sortimentu a následne aj vyrobený objem základného sortimentu – chleba a pečiva,“ upozorňuje predseda Predstavenstva Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov Milan Lapšanský.

Nedostatok potravín nehrozí

Pekári na prípadné problémy zareagujú zúžením produkcie. Počas vrcholu štvrtej vlny môžu byť v mnohých obchodoch nedostatkovým tovarom špeciálne druhy pečiva. V krajnom prípade môže nastať krátkodobý nedostatok čerstvého chleba a rožkov. Ide o pomerne vážne riziko. Vo výrobe potravín môžu pracovať len zdraví ľudia. Pri dodržaní predpisov zamestnanca na pár dní vyradí aj drobné zvýšenie teploty vyvolané superinfekčným omikronom.

Nedostatok potravín určite nehrozí. Krátkodobé obmedzenie ponuky je však veľmi reálne. „Ak nákaza omikronom skutočne zasiahne našu krajinu predpovedanou rýchlosťou a naplnia sa prognózy o počtoch nakazených, naše prevádzky budú potrebovať zásadnú pomoc. Nasadenie vojska môžeme využiť iba pri zabezpečení externej logistiky, skladovania či pomocných prácach. V žiadnom prípade nebudeme môcť túto silu využiť v odborných profesiách,“ podotýka šéf zväzu pekárov a cukrárov M. Lapšanský.

Pokoj a bezstarostnosť

Pekári majú vážne obavy zo zásadného zníženia produkcie. Ministerstvo pôdohospodárstva strach nemá. Pravdepodobne ani plán, ako si poradiť s výpadkom veľkého počtu zamestnancov.

Minimálne pekárom doteraz nikto nepredstavil krízové riešenia na zvládnutie omikronu. Štátni úradníci sa ani len nezaujímali o ich návrhy na prekonanie prichádzajúcich problémov. „Dokonca za posledný rok agrorezort nezorganizoval jediný krízový štáb,“ skonštatoval M. Lapšanský.

Pekári sú pritom subjektmi hospodárskej mobilizácie. Patria medzi prvky kritickej infraštruktúry štátu a zásobovanie obyvateľstva je prioritou číslo jeden počas každej krízy. Vláda príchod problémov ignoruje. Pravdepodobne sa spolieha na to, že vlna vyvolaná omikronom bude veľmi rýchla a Slováci krátkodobé obmedzenie ponuky zvládnu. Lenže nedostatok tovaru spôsobuje ďalšiu vec – je ňou zdražovanie.

—-

Nezamestnanosť mierne stúpla

Tretia vlna pandémie z hľadiska pracovného trhu dopadla prekvapivo dobre. Posledný mesiac minulého roka len mierne rástol počet ľudí bez práce. Od novembra do decembra 2021 stúpla miera evidovanej nezamestnanosti o 0,12 percentuálneho bodu, na 6,76 percenta. Z úradov práce je pripravených nastúpiť do práce takmer 183-tisíc obyvateľov. (bt)

—-

—-

Pre omikron bude Slovensko čeliť dočasnému nedostatku tovaru a zdražovaniu

Zdroj: [27.01.2022; Trend; Ekonomika; s. 20,21; Branislav Toma]