* Poslankyňa Andrea Andrejuvová nevedela povedať, ako by presne fungoval zákon, ktorý navrhuje.

* V parlamente pri jeho hlasovaní spôsobila Andrejuvová taký chaos, že rokovanie o ňom posunuli.

* Poslanci totiž mali hlasovať o návrhu, ktorý mal začať platiť pred niekoľkými dňami.

Mala to byť ďalšia „atómovka“ ministra financií Igora Matoviča. Zákazníkom by štát vrátil peniaze, ak by si oskenovali QR kód na pokladničnom bloku z reštaurácie či kaderníctva a poslali ho cez aplikáciu Finančnej správy do systému. Najnovší nápad Obyčajných ľudí však sprevádzajú nejasnosti a komplikácie. 

Zmätočná rozprava

Napriek tomu, že o ňom mal v utorok hlasovať parlament, neboli z neho jasné žiadne detaily. Návrh zákona totiž neuvádza, koľko peňazí alebo percent z platby by dostali ľudia naspäť. Povedať tieto základné informácie pritom nevedela ani Andrea Andrejuvová z hnutia Obyčajných ľudí, ktorá zákon predkladá spolu so svojím kolegom Milanom Vetrákom.

„Nehovoríme ešte o tom, koľko by sa malo ľuďom vrátiť, to bude určovať vláda. Preto údaje nemáme v zákone definované. Ministerstvo financií má nejaké čísla, koľko by to stálo, alebo koľko by sa získalo, ale to sa musíte obrátiť na nich,“ priznáva Andrejuvová pre HN, že rovnako tieto dáta nemá.

Poslankyňa navyše počas utorkového rokovacieho dňa paralyzovala na niekoľko minút parlament, keď chcela zmeniť termín, odkedy by legislatíva po schválení platila. Pôvodne ju totiž chceli riešiť na novembrovej schôdzi, vtedy ju však plénum odložilo na december. Stalo sa tak napriek tomu, že Andrejuvová a druhý z predkladateľov Milan Vetrák žiadali, aby to fungovalo už od prvého decembra. Stala sa preto paradoxná situácia, keď poslanci mali 6. decembra schvaľovať návrh zákona, ktorý by platil so splatnosťou päť dní dozadu. To však naše zákony neumožňujú.

Túto chybu si všimla aj Andrejuvová a prišla s „pozmeňovákom“, aby skenovanie QR kódov zaviedli až na konci aktuálneho mesiaca. Tento krok však urobila tak nešťastne, že na niekoľko minút paralyzovala rokovanie parlamentu, až podpredseda Národnej rady presunul rokovanie o tomto bode na koniec schôdze.

QR kód je dvojrozmerný čiarový kód, ktorý sa zosníma kamerou alebo fotoaparátom, a softvér dekóduje textovú informáciu, ktorú obsahuje. 

Pred rokom v decembri Igor Matovič navrhol, aby pre pandémiu dostali seniori 500-eurové poukážky, ktoré by tiež obsahovali QR kód a použili ich na návštevu reštaurácie. Tento nápad však neprešiel.

Neznáme čísla

Šéf rezortu financií a líder Obyčajných ľudí Igor Matovič, ktorý prišiel na hradný vrch obhajovať skenovanie, je z nápadu nadšený a nevidí v ňom žiadne problémy. Aj on však odmietol povedať, koľko by dostali naspäť z platieb. Naznačil, že by sa limit priebežne menil podľa potreby štátu. 

„Vieme si predstaviť, že by napríklad na tri mesiace platilo, aby sa zákazníkovi vrátilo napríklad 20 percent. V zákone nie sú konkrétne čísla, pôjde o kompetenciu vlády, ktorá bude mať moc nariadiť, v akej výške, komu a na aké obdobie,“ vysvetľoval Matovič pre HN. Ďalšie detaily však nechcel prezradiť s tým, že hlasovanie o návrhu sa posunulo na koniec decembrovej schôdze.

Obyčajní ľudia získali pre neho podporu u svojho koaličného partnera Sme rodina. „Ministerstvo financií je presvedčené, že ide o efektívny nástroj. Ak sa však ukáže, že to prevádzky zbytočne zaťažuje, alebo sa vyskytnú v praxi iné problémy, tak to budeme chcieť zrušiť,“ reagoval na iniciatívu Andrejuvovej aj podpredseda hnutia Peter Pčolinský.

Zopakoval, že ide o dohodu, keď OĽaNO podporí pri hlasovaní zníženie dépeháčky aj na vleky z 20 percent na desať. Poslanci Sme rodina zas zdvihnú ruku za skenovanie. Podľa informácií HN však je na stole ešte jedna alternatíva. Ak sa podarí presadiť zníženie spomínanej dane nielen na vleky a ďalšie športoviská a tiež pre gastro, Obyčajní potom stiahnu novelu zákona, ktorá by spustila skenovanie. Jedným z cieľov je totiž zvýšiť priznávanie tržieb v reštauráciách, a tým aj výber daní.

Návrh odmietajú aj obchodníci

Proti novinke sa razantne stavia opozičná Sloboda a Solidarita. Podľa nej by išlo o drahý nápad s neistým výsledkom. 

„Odhady hovoria, že implementácia by stála 700-tisíc eur na nasledujúci rok. V tom je zahrnutý vývoj aplikácie, pracovná sila a podobné veci,“ vypočítal šéf parlamentného finančného výboru Marián Viskupič z SaS. Odhadované náklady na zavedenie skenovania vychádzajú z dôvodovej správy k zákonu. „Aký to bude mať reálny dosah na štátne financie, nikto nevie, je to len ďalší nástroj pre Matoviča na atómovky,“ dodal.

Obavy neskrýva len politická opozícia, ale aj zástupcovia prevádzok. „Zákon je nejasný a príliš komplikovaný. Iné opatrenia ako zníženie dépeháčky na 10 percent alebo na päť percent pomôže oveľa viac celému sektoru,“ myslí si Pavol Konštiak, I. viceprezident Zväzu obchodu SR. Už v novembri upozornili, že tejto zmene chýba „seriózna“ analýza a stratégia.

Finančná správa, ktorá by celý systém mala zastrešovať, o takejto možnosti ešte nehovorí. Skenovanie blokov by pritom malo fungovať cez aplikáciu ePeňaženka, ktorú v súčasnosti testuje. „Projekt zatiaľ nebol oficiálne spustený, keďže je na to potrebné schválenie príslušnej legislatívy,“ vyhla sa hovorkyňa Finančnej správy Martina Rybanská odpovedi na otázku, koľko prevádzok a s akým výsledkom prechádza testami.