Zväz obchodu SR
Odborníci sa zhodli, že sme boli v potravinárstve
sebestační, no výber na pultoch bol menší ako dnes
Ani 30 rokov po Nežnej revolúcii ľudia nie sú spokojní
pri nakupovaní potravín a tvrdia, že kvalita jedla bola za bývalého režimu iná
ako dnes. Obľúbený ľudový mýtus hovorí, že v tom čase bolo všetko domáce a chutnejšie, zatiaľ čo
teraz jeme nekvalitné potraviny
zo zahraničia. Viacerí spotrebitelia opakujú, že sme na pultoch predajní mali hlavne slovenské potraviny a chutili lepšie.
Potom ich nahradili menej kvalitné výrobky
z cudziny, mnohé z nich také, aké by v západnej Európe nikto nekúpil, nám ich
však vnucujú. Preto sme požiadali o názor na túto tému odborníkov. Zhodujú sa v
tom, že sme v potravinárstve boli pred rokom 1989 síce sebestační, no zároveň
bol výber potravín v obchodoch menší ako dnes. Položili sme im dve otázky:
1. Jedli sme pred novembrom 1989 zdravšie a chutnejšie?
2. Vidíte nejakú fatálnu chybu v oblasti potravinárstva, ktorú Slovensko urobilo po novembri
1989?
Martin Katriak
prezident Zväzu obchodu
1. V potravinárskom obchode pracujem od roku 1975,
môžem teda na otázku odpovedať s istou dávkou znalosti. Slovenskí potravinári pred rokom 1989,
ale i po roku 1989 vyrábali a vyrábajú chutné a zdravé potraviny, na tomto
svojom poznatku trvám. Pokiaľ mám vypichnúť niečo z problémov v danej oblasti,
existujúcich pred rokom 1989, tak pokiaľ ide o oblasť potravinárskej výroby,
nedostatok sa javil v sortimente tej-ktorej potraviny. Dovoz,
vzhľadom na nedostatok devízových prostriedkov, sa sústreďoval najmä na ovocie
južného a subtropického pásma a na luxusné tovary, kde sa dala devízová koruna
primerane zhodnotiť. Po roku 1989 táto problematika odpadla, dovozového tovaru je dostatok,
žiaľ, niekedy sa dovážajú potraviny,
pri ktorých by sme si vedeli predstaviť lepšiu kvalitu. A dvojaká kvalita, to
je veľký problém, som rád, že ministerstvo poľnohospodárstva a rozvoja vidieka
túto problematiku otvorilo.
2. Divoko a nekoordinovane urobená privatizácia vo
veľkej väčšine potravinárskych podnikov, v dôsledku čoho sa enormne znížila potravinová sebestačnosť Slovenska (prirodzene, aj v
dôsledku ďalších vplyvov), podcenenie vyjednávacích požiadaviek pri vstupe
Slovenska do Európskej únie v roku 2004, časť poľnohospodárstvo a potravinárstvo, atď.
Ján Šajbidor predseda Slovenskej akadémie pôdohospodárskych vied, Fakulta
chemickej a potravinárskej
technológie STU
1. Podľa mňa sa na to nedá jednoznačne odpovedať. Výber
potravín bol o poznanie menší ako dnes a aj informovanosť o zdravej výžive
medzi obyvateľmi bola v porovnaní s dneškom menšia. Výroba potravín podliehala prísnej kontrole. Zloženie každej potraviny určovali
československé normy, ktoré boli v mnohých ohľadoch prísnejšie ako zahraničná
legislatíva. Ak predpokladáme, že vek dožitia do značnej miery ovplyvňuje
potrava a životný štýl, potom môžeme povedať, že dnes žijeme dlhšie a možno aj
zdravšie ako pred 30 rokmi.
2. Najväčšia, možno strategická chyba je, že Slovensko stratilo potravinovú sebestačnosť a v
mnohých potravinových
komoditách je odkázané na import, často menej kvalitných produktov. Klesá aj spotreba nutrične
významných potravín. Pre
porovnanie, podľa údajov Štatistického úradu SR priemerný Slovák ročne
skonzumuje okolo 170 litrov mlieka (vrátane syrov a kyslomliečnych výrobkov),
ale vypije skoro sto litrov alkoholických nápojov. Základnou a trvalou úlohou
je zvyšovanie konkurencieschopnosti domácich potravinárskych výrobkov
pri zachovaní ich kvality a dostupnosti ceny.
Albín Sladovník predseda sekcie kvality a bezpečnosti potravín Zväzu obchodu, bývalý šéf Slovenskej obchodnej inšpekcie
1. Áno, jedli. Týkalo sa to najmä tzv. fresh potravín.
Vysoko rozvinuté poľnohospodárstvo dávalo k dispozícii vždy čerstvé potraviny v
komoditách bravčové a hovädzie mäso, hydina, ovocie a zelenina. Nebolo toho
vždy veľa, čo sa odrážalo najmä na pultoch predajní, ale boli čerstvé, kvalitné
a bez akýchkoľvek konzervačných látok a farbičiek, teda bio.
2. Najväčšou chybou bola likvidácia rozvinutého
poľnohospodárstva na Slovensku na základe rozhodnutia vlády. Slovenské
poľnohospodárstvo „živilo“ svojou produkciou 15-miliónové Československo a ešte
aj spracované potraviny vyvážalo. Myšlienka politikov, že načo draho vyrábať,
keď môžeme lacno dovážať, sa ukázala neskôr ako katastrofa pre celý slovenský agrorezort. Život
ukázal, že produkcia potravín
vyrobená v zámorí a vo vzdialených častiach EÚ sa musí „upraviť“ konzervačnými
látkami, prídavnými látkami, farbičkami, aby znášala prepravu a aby mal
spotrebiteľ pocit, že konzumuje čerstvé a kvalitné. Žiaľ, nie je to tak.
Peter Siekel zástupca generálneho riaditeľa pre výskum,
Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum
1. Pred rokom 1989 sme rozhodne jedli inak, je zložité
porovnávať potraviny spred 30 rokov s dnešnými. Vo vtedajšom Československu
boli potraviny síce čerstvé, najmä zelenina a ovocie, podobne aj mäso a mäsové
či mliečne výrobky, ale sortiment značne obmedzený. Podstatne viac sme
používali základné potraviny, pretože nám chýbal sortiment vysoko spracovaných
potravín. Veľká časť potravín pochádzala z vlastnej produkcie, napr. zeleniny,
ovocia, existovali tiež ich výkupne. Na vidieku bolo veľa vlastných chovov
ošípaných (každoročné zabíjačky), chovala sa aj hydina či iné hospodárske
zvieratá určené pre vlastnú potrebu a spotrebu. Potraviny sa rýchlejšie
dostávali k spotrebiteľovi, boli tradičného charakteru a lokálneho pôvodu. Tiež
sme mali pomerne prísne predpisy pre bezpečnosť a kvalitu potravín, ktoré sa
najmä pristúpením k EÚ upravovali smerom k jednotnému trhu, a unifikovali sa
požiadavky najmä na kvalitu potravín.
Už v tom čase sme na Slovensku
disponovali databázou cudzorodých látok a kontaminantov v potravinách, aj keď metódy ich
sledovania boli celosvetovo na nižšej úrovni, takže jednoznačné závery o
„zdravších“ potravinách nie je korektné urobiť.
2. Fatálnou chybou bola strata sebestačnosti v
produkcii potravín, čo pretrváva aj v súčasnosti. Dodnes potravinári zápasia s
nedostatkom domácich
surovín, silným technologickým dlhom a neúmerným tlakom obchodných reťazcov na predajné ceny.
Vytvoril sa veľký priestor na dovozy potravín,
často horšej kvality, resp. dvojakej kvality, mnohokrát aj v dumpingových
cenách. Pod tieto problémy sa podpísalo úplné uvoľnenie trhu na nekontrolovaný
vstup zahraničných obchodných reťazcov,
ktoré ovládli trh s potravinami
na Slovensku.
MICHAELA BARCÍKOVÁ reportérka Denníka E
Ak predpokladáme, že vek dožitia do značnej miery ovplyvňuje
potrava a životný štýl, potom môžeme povedať, že dnes žijeme dlhšie a možno aj
zdravšie ako pred 30 rokmi. Ján Šajbidor predseda Slovenskej akadémie pôdohospodárskych vied, Fakulta
chemickej a potravinárskej
technológie STU
Zdroj: [20.11.2019; Denník N; anketa; s. 12; MICHAELA BARCÍKOVÁ]
