Barbora Bodáková, moderátorka: „Potraviny na prídel - nezmysel, alebo realita? Slovensko už niekoľko týždňov trápi vlna zdražovania. Spolu s energiami a pohonnými látkami stúpajú aj ceny potravín. Dokážeme tento negatívny trend zastaviť, zistíme v Správach a komentároch. Základné potraviny budú drahšie. Cena múky medziročne narástla o sedemdesiatpäť percent. Jedlé oleje zdraželi až o stodesať percent obchodníci. Vysvetľujú, že im dodávatelia obmedzujú dodávky niektorých potravín. Základné potraviny už do obchodov neobjednávajú podľa potreby, ale podľa množstva, ktoré im umožnia dodávatelia. O tom ako štát môže zmierniť vlnu zdražovania potravín, sa porozprávame s ministrom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Samuelom Vlčanom. Dobrý večer.“

Samuel Vlčan, minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (nominant OĽaNO): „Dobrý večer.“

Barbora Bodáková: „A s predsedom poľnohospodárskej a potravinárskej komory Emilom Machom. Dobrý večer.“

Emil Macho, predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory: „Dobrý večer.“

Barbora Bodáková: „Pán minister, vy ste včera vo rokovaní vlády tvrdili, že Slovensko má v zásobe približne dvojnásobný objem obilnín v porovnaní so spotrebou. Prečo je teda problém s dodávkami a ceny sú také vysoké?“

Samuel Vlčan: „Neviem o tom, že by existovali akékoľvek problémy s dodávkami, či potravinárskej pšenice alebo iných obilnín. Faktom je, že vzrástli, celosvetovo vzrástli ceny komodít, teda aj potravinárskej pšenice. Tá sa dostala na úroveň tristoosemdesiat až štyristo euro za tonu, a pred niekoľkými mesiacmi bola o sto-stodvadsať euro nižšie. To spôsobuje problémy v celom sektore.“

Barbora Bodáková: „Pán Macho, aký je váš pohľad na svet, vy cítite, že nejaké dodávky meškajú?“

Emil Macho: „Ono situácia hlavne u slovenských mlynárov je dramatická, lebo ten skokový nárast napríklad potravinárskej pšenice nie je ani mesačný, ale tu sa dá hovoriť o dňoch, čiže niektoré dodávky, a môže nastať nejaký taký by som povedal krátkodobý, ale logistický, nedostatok pšenice pre tie mlyny. Ale tak ako pán minister spomínal, so pšenicou sme sebestační na Slovensku, aj do novej žatvy, dúfame, že slovenské mlyny budú mať dostatok potravinárskej pšenice. Tým základným problémom je, že nedokážu tie slovenské mlyny tak rýchlo pretaviť tú vysokú cenu pšenice do cien svojich konečných produktov, či už mlynárov alebo pekárov.“

Barbora Bodáková: „Avšak viceprezident Zväzu obchodu Pavol Konštiak tvrdí, že problémom už nie je len zdražovanie, ale aj dodávky niektorých surovín.“

Barbora Bodáková: „O probléme sa píše aj v mailovej komunikácii medzi nemenovaným dodávateľom a odberateľom, ktorý má RTVS k dispozícii. Pán minister, v tom maily sa píše, dodávateľ píše, že nie je schopný potvrdiť objednávku, pretože nemenovaný výrobný závod je subjektom hospodárskej mobilizácie a prioritne musí dodávať objednávky organizáciám, ktoré zabezpečujú humanitárnu pomoc Ukrajine. Čo to znamená, že sú niektoré firmy subjektom hospodárskej mobilizácie a aké firmy to sú?“

Samuel Vlčan: „My na rezorte pôdohospodárstva evidujeme viac ako šesťdesiat subjektov hospodárskej mobilizácie. Sú to tie kľúčové spracovateľské podniky, ktoré by sme v prípade vojnového stavu potrebovali na to, aby zabezpečili obživu obyvateľstva. Avšak nie je pravdou, že by sme my v tomto čase aktivovali niektoré ustanovenia takýchto dohôd, a nemám žiadnu vedomosť o tom, že by bola výrobná kapacita niektorého z našich výrobcov obmedzená dodávkami v zmysle podmienok hospodárskej mobilizácie.“

Barbora Bodáková: „Pán Macho, musia niektoré firmy prioritne riešiť zákazky hospodárskej mobilizácie?“

Emil Macho: „Áno, pokiaľ ich o to požiada štát. Neevidujeme žiadnu požiadavku štátu na to, pre subjekty hospodárskej mobilizácie, že zastavujte nejaké dodávky svojich výrobkov na svojich obchodných partnerov skrz nejaké riziko na Ukrajine. To, čo spomínal kolega Konštiak, môže byť spôsobené hlavne tým čiastkovým nedostatkom tej potravinárskej pšenice pre tie mlyny, ale hovoríme stále o nejakej logistike, a samozrejme aj so zdvíhaním cien, kde úplne prirodzene aj mlynári si potrebujú počkať na to obdobie, kedy môžu zdražiť tie múky, no a samozrejme aj tá napätá situácia na Ukrajine spôsobuje taký by som povedal trošku chaos, ľudia sa predzásobujú, obchodné reťazce sa predzásobujú, ten dopyt v nejakej krátkej situácii spôsobuje to, že je vyšší ako ponuka, a toto sa môže úplne prirodzene aj v niektorých iných segmentoch úplne prirodzené skrz vývoj na trhu môže diať.“

Barbora Bodáková: „Pán minister, ale ako funguje potravinová pomoc zo strany štátu Ukrajine, pretože asi nemôžeme hovoriť, že je to len na dobrovoľníckych organizáciách? Čo napríklad taká Potravinová banka Slovenska?“

Samuel Vlčan: „No my sme na vláde rozhodli aj o potravinovej pomoci pre Ukrajinu. Ja som ten materiál predkladal minulý týždeň a zaradili sme do tej potravinovej pomoci len tie komodity a tie výroky, ktorých je nadbytok na slovenskom trhu. Dávali sme si aj osobitný pozor na to, aby týmito intervenčnými nákupmi sme negatívne neovplyvnili cenovú hladinu potravín na Slovensku, a hovoríme o potravinovej pomoci v rozsahu štvrť milióna. Takže nejde o zásadný vstup do slovenského trhu. Naše ministerstvo iniciovalo hneď po vypuknutí vojny v Ukrajine stretnutie so zástupcami Svetového potravinového programu, ktorí majú na starosti obživu pre približne viac ako tri milióny obyvateľov v Ukrajine, a dohodli sme sa, že nebudú robiť obstarávanie potravín pre Ukrajinu v našom regióne, a nie na Slovensku, bez toho, aby sme sa na tom dohodli, bez toho aby sme to dovolili, preto napríklad aj dodávky pšenice do zasiahnutých oblastí v Ukrajine realizovali nákupom tejto komodity v Turecku, čiže mimo Európskej únie. Preto vylučujem, že by humanitárna pomoc pre Ukrajinu akokoľvek negatívne ovplyvňovala situáciu na Slovensku. Faktom je, že áno, niektoré reťazce sa predzásobujú aj múkou, lebo vedia, že dneska je tá múka ešte u tých mlynov za dobrú cenu, lebo melú ešte pšenicu, ktorú kúpili za historicky nižšie ceny, je to normálne trhové správanie sa, na tom by som nevidel nič divné.“

Barbora Bodáková: „Takže sú tu obavy z ďalšieho rastu cien?“

Samuel Vlčan: „Áno. My musíme počítať s tým, že tie ceny potravinárskych komodít budú vyššie. Súvisí to s tým, že žiaľ vzrástla enormne cena ropy, plynu, tým pádom elektriky, palív, aj hnojív, aj inej chémie, ktorú používajú poľnohospodári celosvetovo. Tie obavy z nedostatku pšenice pre svetový trh zo strany Ukrajiny a Ruska tiež spôsobujú ten nárast cien. Či tie cenové úrovne ostanú tam, kde sú dnes, alebo skôr treba počítať s poklesom, to ťažko niekto odhadne. Faktom je, že postupne sa budú zvyšovať všade v Európe tie ceny aj konečných výrobkov, tak, ako sa postupne budú premietať tie ceny komodít.“

Barbora Bodáková: „Pán Macho, vy ako vidíte ten na vývoj cien?“

Emil Macho: „Tak my sme už pred rokom avizovali, že ten rast cien bude rádovo desať percent a dodatočný nárast cien z nášho pohľadu v priebehu troch-štyroch mesiacov v rozmedzí o ďalších desať až dvadsať percent je pre slovenský agropotravinársky sektor nevyhnutnosťou. Tu sa nebavíme o tom, že či môžeme alebo či musíme zdražiť, ale my sa bavíme o existencii agropotravinárskeho sektora. Pokiaľ on má existovať, musí zdražiť. Štát do toho bohužiaľ nijakým spôsobom nezasahuje, myslím, nejakou dotačnou politiku, takou po vzore možno Maďarskej republiky, zastropovanie cien, tvrdé zastropovanie cien potravín, čiže pre agropotravinársky sektor je nevyhnutnosťou zdražiť, pokiaľ má prežiť.“

Barbora Bodáková: „Ako je štát pripravený pomôcť?“

Samuel Vlčan: „My sme pripravili veľmi komplexný a dovolím si povedať masívny systém podpory slovenského agropotravinárskeho komplexu. My máme dnes otvorené výzvy na odstránenie investičného dlhu, osobitne v potravinárskej časti vertikály, v objeme, aj spolu s poľnohospodármi, viac ako tristo miliónov eur. Ja budem začiatkom budúceho týždňa podrobne informovať verejnosť, aké ďalšie formy finančnej podpory sme pripravili, a preto verím, že zdrojov spolu s finančnými nástrojmi bude dostatok. Ide o to, aby sme my dostatočne flexibilne zareagovali na danú situáciu. Ja rozumiem tomu, že tento rok zažijeme po dlhšom období reálny pokles takzvaných reálnych miezd, to znamená, že zrejme inflácia v priemere bude vyššia ako nárast platov v priemere. Je to žiaľ ale vďaka vojne v Ukrajine, a môžeme sa pánovi Putinovi všetci poďakovať, že spoločne schudobnieme, avšak schudobnieme určite v Európe menej ako schudobnejú ľudia v Ukrajine, v Rusku alebo ide vo svete. Aj keď o niečo schudobnieme, vždy budeme bohatší, ako sme boli pred desiatimi rokmi.“

Barbora Bodáková: „Pán Macho, stačia takéto opatrenia vlády, alebo čo by podľa vás bolo efektívne?“

Emil Macho: „Tak to, čo hovorí pán minister, je pravda, áno, idú investičné zdroje do poľnohospodárstva a potravinárstva cez tristo miliónov eur, ale tu treba korektne zdôrazniť to, že to sú zdroje, ktoré by tu boli tak či tak bez ohľadu na konflikt na Ukrajine. To, čo hovoríme my, že je tá pomoc pre agropotravinársky sektor alebo pre obyvateľstvo, aby sa zmiernil dopad, ešte navyše potrebná, tak, ako je tomu, či už u benzínov, u nafty a u všetkých týchto produktov. Štát zatiaľ do toho nezasahuje. V prípade, aspoň podľa našich informácií, že by tá inflácia mala byť nejaká extrémna, tak štát sa chystá pomôcť tým nízkopríjmovým skupinám. Čiže dá sa povedať, že toto môže pomôcť pre také tie investičné stimuly, ale nezmierni to dopad na rast cien potravín, tak, ako som už povedal v predchádzajúcom svojom vystúpení, ten je nevyhnutnosťou.“

Barbora Bodáková: „Páni, ja vám nateraz ďakujem. Aký plán má štát na to, aby ceny potravín astronomicky nestúpli, budeme zisťovať v druhej časti Správ a komentárov.“

Zdroj: [31.03.2022; RTVS Jednotka; Správy a komentáre; 19:45; R / Barbora Bodáková]