Zväz obchodu SR
Z hľadiska negatívnych dopadov na sféru
obchodu sa väčším problémom v poslednej dobe stáva rastúca inflácia. Európska
centrálna banka priznala, že výhľad vývoja inflácie je neistý a pravdepodobne
zostane zvýšená dlhšie.
Potraviny odoberajú Slovákom z rodinných
rozpočtov najviac financií. Konkrétne ukrajujú z celkových nákladov na život
približne pätinu a aj preto sú na ich vyššie ceny spotrebitelia citlivejší.
Tempo zdražovania zrýchlilo
v oblasti potravín a
nealkoholických nápojov a aj v oblasti bývania. Obe tieto oblasti sa vďaka ich
mohutnému zastúpeniu v spotrebnom koši podpísali výrazne pod celkový nárast a
zrýchlenie spotrebiteľských cien už počas minuloročného decembra.
Porovnanie
Kým počas prvých piatich mesiacov roka
2021 boli potraviny
medziročne lacnejšie o cca
jedno percento, v závere roka už tomu bolo inak. V decembri si Slováci za
potraviny a nealkoholické nápoje priplácali medziročne až 5,8 %. „Oproti
decembru 2020 platili zákazníci v obchodoch napríklad viac za oleje a tuky
(18,5 %), chlieb a obilniny (8,3 %), mlieko a syry (6,5 %) a mäso (3,3 %).
Slováci si tak za tradičné vianočné nákupy potravín v roku 2021 priplatili o
takmer šesť percent viac ako v roku 2020. To v praxi znamená, že ak v roku 2020
urobili Slováci a Slovenky predvianočný nákup potravín za 100 eur, v roku 2021
to už bolo za 106 eur. V košíkoch pritom mali tie isté tovary,“
vysvetľuje Eva Sadovská, analytička WOOD & Company.
Zdražovanie
Zvyšovaniu cien potravín na Slovensku nasvedčovali viaceré
indikátory, ktoré sú zväčša predzvesťou vývoja
cien potravín aj na pultoch
obchodov. Ide nielen o vývoj cien agrokomodít na svetových trhoch, ale
aj o vývoj indexu FAO (svetového indexu cien potravín), ktorý v posledných
mesiacoch dosahoval rekordne vysoké úrovne. Dôvodov, prečo potravinám rastú ceny,
je viacero. Čoraz viac producenti, ako dôvod číslo jeden, uvádzajú drahšie
energie potrebné na výrobu. Pri cenách potravín je vždy dôležitý aj faktor
počasia, ktorý má takisto vplyv na produkciu, konkrétne na úrodu rastlinného
pôvodu. Následne to však ovplyvňuje živočíšnu výrobu, t. j. chov zvierat (v
podobe drahšieho krmiva). Stav úrody sa vždy premietne do vývoja cien
agrokomodít na burzách a skôr či neskôr sa to ukáže aj na cenovkách v
maloobchodnej sieti.
Ďalším dôvodom je vysoká cena ropy a
následne aj pohonných látok. Potraviny je totiž potrebné nielen vyrobiť, ale aj
prepraviť do predajní. Potom sú tu aj ďalšie impulzy - vyššie príplatky za
nadčasy a prácu cez víkend či vyššia minimálna mzda. V neposlednom rade sú to
vyššie náklady, ktoré sú v poslednom období spojené so zabezpečením
hygienických a bezpečnostných opatrení – v súvislosti s pandémiou. Potravinári
tiež vyššie náklady pociťujú aj kvôli ekologizácii výroby, zavádzaniu nových
technológií či kvôli drahším obalovým materiálom.
Začiatok roka
Kým v januári 2021 dosahovala inflácia
úroveň 0,7 %, v máji 2021 spoľahlivo prekročila 2 % , pričom v decembri 2021
dosiahla až 5,8 %. "Celoročná inflácia pre rok 2021 tak dosiahla úroveň
3,2 %. Očakáva sa, že v prvom štvrťroku 2022 bude ešte vyššia, dokonca vyššia
ako 7 %. V ďalších kvartáloch tohto roka by zdražovanie malo postupne
spomaľovať. Priemerná inflácia za rok 2022 sa momentálne očakáva na úrovni 5 –
6 %, zrejme bližšie k 6 %. Podobný cenový vývoj sa očakáva aj v prípade
potravín. Najvyššiu úroveň by inflácia potravín mala dosiahnuť v prvom
kvartáli, a to okolo 7 %. Následne by už malo prísť k spomaleniu medziročného
tempa rastu cien potravín a nealkoholických nápojov," hovorí E. Sadovská.
Pokiaľ ide o januárový vývoj cien
tovarov a služieb, ktorý v polovici februára zverejnil Štatistický úrad SR, na
medziročnej báze prišlo k nárastu cien až o 8,4 %, čo predstavuje oproti
predchádzajúcim mesiacom ďalšie a výrazné zrýchlenie tempa zdražovania.
Inflácia tak dosiahla vyše 17-ročný rekord.
„Oproti januáru 2021 zaznamenali výrazný
nárast cien potraviny a nealkoholické nápoje a to o 8,1 %. Zákazníci v
obchodoch platili viac najmä za oleje a tuky (24,6 %), zeleninu (15,3 %),
mlieko, syry a vajcia (9,4 %) a chlieb a obilniny (9,1 %). Slováci si tak za
„novoročné“ nákupy potravín priplatili medziročne o vyše osem percent. To v
praxi znamená, že kým v úvode roka 2021 urobili Slováci a Slovenky nákup
potravín za 100 eur, v januári 2022 to už bolo za viac ako 108 eur. V košíkoch
alebo vozíkoch pritom mali tie isté tovary,“ vysvetľuje E. Sadovská.
Zdražovanie potravín ako nevyhnutnosť
Podľa stanoviska Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) bola
doterajšia cenová úroveň potravín neudržateľná. „V situácii, keď zdražuje
všetko, čo súvisí s produkciou potravín, je nemysliteľné, aby obchod zvýšenie
odbytových cien neakceptoval. Rovnako je nemysliteľné, aby štát nezvýšil
podporu potravinárskeho
priemyslu, keď okolité krajiny tak robia. Inak budú slovenskí potravinári naďalej rukojemníkmi zdražovania. Rozhodujúce agrárne komodity ako obilie, olejniny, ďalej hnojivá,
obaly /viečka, plechové obaly, papier, fólie/, technológie, cena práce,
najnovšie aj energie /plyn, elektrina/, pohonné hmoty a k tomu následky
pandémie koronavírusu a zvýšenej hygieny – to všetko už niekoľko mesiacov
dramaticky stúpa na cene a významne tak ovplyvňuje výslednú cenu potraviny,
ktorú vyrobia potravinári. K tomu vysoký dopyt napríklad po hnojivách a
obilninách s priamym dopadom na vývoj cien na zahraničných a následne aj
domácich trhoch. Zvyšovanie cien pritom nie je prechodné. Je potom otázne ako
majú potravinári za takejto situácie vyrábať potraviny, platiť za drahšie
suroviny, drahšiu dopravu, drahšie obaly a platiť viac aj vlastným zamestnancom
bez toho, aby reálne nezvýšili odbytové ceny svojich výrobkov,“ uvádza
stanovisko SPPK. V súčasnosti už nie je podľa SPPK žiadny výrobca potravín,
ktorý by za súčasnej situácie zvládol výrobu potravín v starých cenách.
„Slovenskí poľnohospodári a potravinári chcú aj naďalej vyrábať kvalitné a zdravé slovenské potraviny. Nechcú zatvárať fabriky a
prepúšťať ľudí. Práve preto musia zvýšiť odbytové ceny svojich výrobkov. Aj
naďalej budú preto rokovať s obchodnými reťazcami, aby im obchod zaplatil viac
za vyrobenú kvalitnú potravinu. K potravinárom, ktorí už
oznámili úpravu odbytových cien, sa postupne pridávajú aj ďalší,“ uviedol Emil
Macho, predseda Slovenskej
poľnohospodárskej a potravinárskej komory. Slovenskí
poľnohospodári a potravinári
upozornili aj na paradox – spoločnosť oveľa ľahšie akceptuje zvýšenie ceny
pohonných hmôt, energií, automobilov, elektronických zariadení, no najcitlivejšie
vníma zvýšenie cien potravín.
Potraviny pritom v minulosti
neboli až také lacné.
Výdavky domácnosti na potraviny sa pohybovali na úrovni 40-50
%. V súčasnosti sú výdavky na potraviny na úrovni 17-18 %.
Nutnosť podpory štátu
Nárast cien energií a rozhodujúcich
agrárnych komodít je citeľný globálne a postihne aj výrobcov potravín v zahraničí. Aj zahraniční producenti tak musia pristúpiť
k zvyšovaniu nákladov a to aj v nákladovej položke za prepravu potraviny do
inej krajiny. Ako zdôrazňujú predstavitelia SPPK, rozdiel je v dotačnej
politike agropotravinárskeho sektora jednotlivých štátov, ktoré dokážu prebytky
na domácom trhu posunúť za minimálne ceny na trhy okolitých krajín a tým
destabilizovať potravinovú výrobu v danej krajine. „Cesta k stabilizácii cien
potravín na trhu SR vedie podľa nás jednoznačne cez výraznejšiu podporu štátu
smerom k domácej potravinárskej výrobe. Táto úloha štátu je pritom zakotvená aj v Programovom
vyhlásení vlády SR. Obchodné reťazce bez výrazných problémov môžu akceptovať
vyššie ceny výrobkov, a to znížením vlastnej marže, čím prispejú k tomu, aby slovenskí spotrebitelia nepocítili až tak výrazne zvýšenie cien potravín. Očakávané ďalšie zdražovanie vstupov počas roka 2022 jednoznačne potvrdzuje, že bez systémovej
dotačnej podpory štátu /vrátane zmiernenia následkov koronavírusu na ekonomiku
firiem a vyhlásenia investičných výziev/ a akceptovania vyšších odbytových cien
zo strany obchodu za vyrobené slovenské potraviny ostanú potravinári sami
napospas turbulentným výkyvom na trhu. Pokiaľ má potravinársky priemysel na Slovensku aj naďalej fungovať, vyrábať bezpečné potraviny, nemôže už ďalej ohrozovať svoju ekonomickú stabilitu,“ uvádza tlačová
správa SPPK.
Riešením by bol súbor opatrení
Na situáciu týkajúcu sa vývoja cien
reagoval aj Zväz obchodu SR (ZO SR), jeho členovia sú znepokojení súčasným vývojom cien na trhu. „Príčiny rastu cien sú všeobecne známe a sú takmer
rovnaké pre všetky segmenty hospodárstva. Najcitlivejšie ľudia vnímajú práve
ceny potravín, ktoré musia nakupovať denne a pri analýze tohto nárastu treba
brať do úvahy mimoriadne zvýšenie vstupov, najmä cien energií, v rámci celého
potravinového reťazca, na konci ktorého je až obchod. Výrobcovia potravín nám
ceny zvyšovali už v závere roka 2021 a opakovane od nového roka, zmluvy sa
prakticky neustále otvárajú,“ uvádza stanovisko ZO SR.
Špecifická situácia v maloobchode vzniká podľa
ZO SR aj tým, že okolité krajiny prijímajú výrazné opatrenia a podliezajú v
cenách nielen potravín, ale aj energií, pohonných látok, nehovoriac o priamej
podpore domácnostiam. Pod vplyvom nevídanej nákupnej turistiky tak napríklad
začínajú obchodníci cítiť dopady najmä v pohraničných oblastiach na severe
Slovenska, kde je zaznamenaný pokles nákupov od 5 do 30 %.
Zvyšovanie nákladov na život je podľa
predstaviteľov ZO SR medzirezortná téma. „Zmysluplným riešením by mohol byť
súbor opatrení, ktoré do seba budú zapadať. Táto debata by preto nemala byť
devalvovaná len na DPH na potraviny. Členovia ZO SR sú jednoznačne za zníženie
DPH na potraviny v čo najširšom rozsahu, ideálne na 5 % ale aj spolu s gastrom
a znížením DPH na pohonné látky, čo by pomohlo celej agropotravinárskej
vertikále a negatívny dopad krízy na spotrebiteľa by bol určite miernejší,“
uviedli zástupcovia ZO SR na stretnutí s médiami.
Obchod ako vinník?
„Mrzí nás, že namiesto proaktívnej
politiky štátu sme zatiaľ len pozorovateľmi tejto nepriaznivej situácie a
namiesto urýchleného konania a hľadania systémových riešení je obchod a priori
obviňovaný zo zneužívania situácie a zvyšovania marží. Členovia nášho zväzu
odmietajú takúto nálepku. Nikdy sme nemali problém s transparentnosťou. Neodvracajme
však pozornosť týmto smerom, strácame čas. Stotožňovať obchodnú maržu so ziskom
je hrubá demagógia, je to nekorektné. Hospodárske výsledky každého obchodného
reťazca sú verejne dostupné. Ziskovosť slovenských obchodníkov v potravinách sa pohybujú prevažne v rozpätí od 0,0 – 2,8 %, čo je oveľa nižšia
miera zisku ako v ostatných sektoroch hospodárstva. Práve naši členovia
podnikajú aj na vidieku, kde ekonomicky trpia, keďže znášajú oveľa väčšie
prevádzkové a logistické náklady. V takýchto oblastiach je úspechom udržiavať
prevádzkovú ekonomiku aspoň na nule,“ uvádza sa v závere stanoviska ZO SR.
V záujme informovania uviedol ZO SR
integrované údaje z troch najväčších obchodných sietí o zvyšovaní cien za
posledné štyri mesiace (k februáru 2022) v jednotlivých dodávateľských
odvetviach:
mliekarenský priemysel: 3 – 17 %
mäsový priemysel: 5 – 8 %
hydinársky priemysel: 4 – 8 %
pečivársky priemysel: 5 – 15 %
pekársky a cukrársky priemysel: 5 – 30 %
zvýšenie cien energií: elektrina 250 %,
plyn 285 %
„Potrebujeme predávať a udržať
konkurencieschopnosť a kúpyschopnosť. Ak nepredáme my, nepredajú ani naši
dodávatelia. A v susedných krajinách si nikto nebude kupovať slovenské výrobky. Spotrebiteľské
správanie vie citeľne ovplyvniť príjmy do štátneho rozpočtu a môžeme len čakať,
čo nás bude stáť viac, ak štát neprispôsobí svoju politiku nepriaznivému vývoju
situácie,“ dodáva Nadežda Machutová, prezidentka Zväzu
obchodu SR.
redakciaZdroj: WOOD & Company, Zväz obchodu SR, Slovenská
poľnohospodárska a potravinárska komora
Ilustračné foto: Shutterstock.com
Zdroj: [03.03.2022; retailmagazin.sk; Obchodník - Maloobchod; 00:00; Redakcia]
