• Slideshow - header
  • Slideshow - header
  • Slideshow - header
  • Slideshow - header
  • Slideshow - header
  • Slideshow - header
  • Slideshow - header
  • Slideshow - header
  • Slideshow - header
  • Slideshow - header
  • Slideshow - header
  • Slideshow - header
  • Slideshow - header
  • Slideshow - header
  • Slideshow - header
  • Slideshow - header
  • Slideshow - header
  • Slideshow - header
  • Slideshow - header
  • Slideshow - header
  • Slideshow - header
  • Slideshow - header
  • Slideshow - header
  • Slideshow - header
  • Slideshow - header
  • Slideshow - header

Zatváranie obchodov v nedeľu. Reťazcom chýbajú tisíce ľudí

08.03.2018

Reťazce riešia, čo s nedostatkom zamestnancov. V reťazcoch chýba zhruba 2700 ľudí.

Bývate v malej obci a práve varíte obed. Zistíte, že vám chýba mlieko či vajíčka. Sadnete teda do auta a odveziete sa do obchodu do mesta vzdialeného 20 kilometrov. V minulosti by ste si odbehli do potravín v obci, ale tie už dávnejšie zavreli. Nemal v nich kto pracovať.

Aj s takouto situáciou by sa v budúcnosti mohli stretnúť ľudia. Obchodníci totiž hovoria o tom, že by mohli zatvárať predajne v menších obciach. Slovenským reťazcom totiž akútne chýbajú zamestnanci. V súčasnosti je v sektore voľných približne 2700 pracovných miest.

Niektoré Jednoty v nedeľu už nepredávajú

Údaje zverejnil Zväz obchodu SR, ktorý združuje slovenské reťazce okrem nadnárodných, ako je napríklad Tesco. Čísla pochádzajú zo štatistík ústredia práce, ide teda o počty, ktoré im nahlásili jednotlivé slovenské obchody. A preto nemusia byť kompletné.

„Myslím, že počet voľných miest môže byť ešte vyšší. Vzniká nám tu akútny problém najmä na dedinách," povedal šéf zväzu Martin Katriak s tým, že o tomto probléme začali diskutovať už aj so Združením miest a obcí Slovenska.

Reťazce však v súčasnosti hľadajú iné riešenia, aby nemuseli zatvárať predajne. „Tých možností je viac," hovorí Katriak. Jednou z alternatív je skrátenie otváracích hodín.

Druhou možnosťou je zatvorenie predajní v nedeľu.

Nedeľný predaj od začiatku tohto roka ukončilo už 25 supermarketov, ktoré spadajú pod COOP Jednota Trnava. Reťazec sa tak rozhodol pre zvýšenie nákladov (vyššia minimálna mzda či budúci rast príplatkov), ako aj pre nedostatok pracovnej sily.

„Budeme vo zväze analyzovať, či nebudeme predajne zatvárať v nedeľu aj my. Pozrieme sa na to, ako by to zasiahlo ekonomiku obchodu, ale aj na to, ako by to zasiahlo spotrebiteľa," povedal Katriak. Dodal, že čo sa týka slovenských reťazcov, ako sú COOP, CBA či Labaš, tak ich tržby z nedelí nie sú vysoké. Tvoria len 2,5 až päť percent.

V minulosti sa už niektoré obchody v menších dedinách zatvárali. V tom čase však dôvodom bolo to, že tu ľudia začali nakupovať oveľa menej.

Čo cudzinci?

V súčasnej situácii sa podľa Katriaka budú musieť obchodníci zamyslieť aj nad možnosťou rozšíriť zamestnávanie cudzincov v slovenskom obchode. Pre jazykovú bariéru si však nevie celkom predstaviť, ako by to vyzeralo.

„Predavači by mali vedieť komunikovať so zákazníkmi, poznať sortiment, vedieť poradiť," vysvetľuje s tým, že dnes v slovenských reťazcoch pracuje len približne 25 cudzincov.

Iná je situácia v prípade nadnárodných firiem. V Bille, Kauflande či Tescu už dnes možno bez problémov stretnúť pracovníkov zo zahraničia.

Napríklad Billa zamestnáva niekoľko desiatok cudzincov pochádzajúcich najmä z okolitých krajín. „Väčšinou ovládajú slovenčinu natoľko, že nemajú problém v bežnej prevádzkovej komunikácii. Nepracujú však v priamom kontakte so zákazníkmi, ale skôr v centrále alebo v sklade," povedala pred časom pre SME hovorkyňa Denisa Pernicová.

V západných krajinách cudzinci bežne nachádzajú uplatnenie prevažne v maloobchode. Nie je vôbec výnimočné, ak napríklad v Londýne v obchode stretne zákazník ľudí zo Stredného východu. Pracujú tu napríklad aj Slováci, ktorí sa museli naučiť po anglicky.

Nízke platy aj záujem

Pracovať do maloobchodu ľudí v súčasnosti príliš nelákajú ani platy. V minulom roku sa tu podľa Štatistického úradu SR priemerný zárobok pohyboval na úrovni 677 eur v hrubom, teda ešte bez zaplatenia daní a odvodov.

Že im chýbajú ľudia, si obchodníci začali podľa Katriaka všímať približne pred piatimi rokmi. Zjednodušene povedané - vyučiť sa za predavačku má oproti minulosti záujem výrazne menej detí.

Predsedníčka sekcie pre vzdelávania zväzu a zároveň riaditeľka Strednej odbornej školy obchodu a služieb Samuela Jurkoviča Tatiana Mókosová tvrdí, že dôvodom je aj to, že na gymnáziá či obchodné akadémie sa pri súčasnom systéme, keď sú aj dve kolá prijímačiek, môžu dostať aj žiaci, ktorí by sa tam v minulosti nedostali. „Deti sa stali tovarom (školy za deti dostávajú peniaze, pozn. red.)," hovorí Mókosová.

Na ťažšie školy sa podľa nej dostanú aj žiaci, ktorí nemajú reálne predpoklady na to, aby úspešne štúdium dokončili. „Postupne potom niektorí prestupujú k nám," hovorí Mókosová.

MICHAELA ŠTALMACH KUŠNÍROVÁ


Zdroj: [08.03.2018; Trenčianske ECHO; TRH PRÁCE; s. 5; MICHAELA ŠTALMACH KUŠNÍROVÁ]



« Späť